Ťažba a úprava surovín, geológia

Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa

Banský geológ skúma a vyhodnocuje procesy a produkty späté s vrchnou časťou zemskej kôry. Vykonáva geologicko-prieskumné a geologicko-výskumné činnosti v banských hlbinných, ako aj povrchových podmienkach...

Banský špecialista projektant vypracováva projekty alebo vykonáva projektové práce pre banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským spôsobom. Spracováva plány prípravy, otvárky a...

Banský špecialista technológ pripravuje a kontroluje technologické postupy súvisiace s ťažbou nerastných surovín.

Geológ (okrem banského geológa) skúma a vyhodnocuje procesy a produkty späté s litosférou Zeme (najmä časťou zemskej kôry), ojedinele aj vesmírnych objektov terestriálneho typu zahŕňajúce pevné, tekuté...

Hydrogeológ v bani zaisťuje zložité hydrogeologické práce v hlbinnej bani.

Mineralóg, petrológ študuje, hodnotí, popisuje minerály (nerasty) a horniny, ich genetické vztahy, zákonitosti vzniku a premeny.

Riadiaci pracovník (manažér) v ťažobnom priemysle riadi banskú výrobu vo vymedzenom technologickom úseku so zložitými podmienkami.

Špecialista bezpečnosti podzemnej bane riadi bezpečnostných technikov, koordinuje a kontroluje oblasť vyplývajúcu z právnych noriem a predpisov upravujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci v hlbinnej bani.

Špecialista pre banskú mechanizáciu vypracováva koncepcie na využívanie banskej mechanizácie v banských prevádzkach, metodicky riadi a kontroluje jej využitie v banských podmienkach. Komunikuje s útvarmi banskej výroby...

Vetrací technik riadi oblasť vetrania, vrátane dozerania nad odvetrávaním bane.

Úplné stredné odborné vzdelanie

Banský merač vykonáva bansko-meračské práce za účelom zisťovania zásob uhlia, ich hospodárneho využitia, stavu dosahovanej výrubnosti a určenia dobývacieho priestoru. Vedie príslušnú bansko-meračskú...

Banský technik, mechanik priamo riadi a organizuje práce na zverenom úseku. Vykonáva zmeny a dodatky technologických postupov, vedie evidenciu strojných zariadení, výkonov mechanizmov a zodpovedá za materiálne zabezpečenie ich...

Kvalitár, kontrolór v ťažobnom priemysle odoberá vzorky pri ťažbe nerastov, podieľa sa na prípravných prácach pri prieskume ložiska a príprave ťažby a vedie predpísanú dokumentáciu.

Majster (revírnik) elektroúdržby v ťažobnom priemysle riadi prácu elektrikárov pri montáži, údržbe, prevencii a opravách elektrozariadení v podzemí alebo na povrchu.

Majster (revírnik) strojnej údržby v ťažobnom priemysle riadi prácu zamestnancov pri montáži, údržbe a opravách strojných zariadení.

Majster (revírnik) v ťažobnom priemysle (okrem elektroúdržby a strojnej údržby) priamo riadi a organizuje práce na zverenom úseku. Zabezpečuje a kontroluje plnenie úloh a opatrení v oblasti bezpečnosti práce, plnenie...

Mechanik, opravár strojov a zariadení na ťažbu nerastných surovín vykonáva montážne práce, opravy a údržbu prepravnej, nakladacej a vrtnej techniky, technických zariadení na zabezpečenie bezpečnosti pracoviska a...

Protiprašný technik zabezpečuje čiastkové činnosti protiprašnej prevencie v bani.

Strojník briketárne obsluhuje a riadi stroje a zariadenia na výrobu brikiet (lisov). Zabezpečuje vstup suroviny do linky, riadi odsun hotových brikiet. Kontroluje správnosť výstupu a nastavenie prevádzkových tlakov v lisoch.

Technik banského monitoringu zabezpečuje prevádzku monitorovacích zariadení v bani, vyhodnocuje výsledky meraní a vedie príslušnú evidenciu.

Technik banskej degazácie a klimatizácie zabezpečuje čiastkové odborné činnosti na úseku banskej degazácie.

Technik banskej záchrannej služby vykonáva práce na záchranu ľudských životov a majetku v bani a na povrchu.

Technik prípravy banskej ťažby spracováva čiastkové bansko-technické plány výroby v bani.

Výrobný dispečer v ťažobnom priemysle sleduje priebeh výroby, operatívne koordinuje činnosti vykonávané v podzemí a v povrchovej prevádzke v celej organizácii. Do príchodu vedúceho likvidácie havárie...

Stredné odborné vzdelanie

Baník ťaží nerastné suroviny, razí banské diela, vykonáva banskú údržbu, zabezpečuje banskú dopravu, vetranie, stará sa o bezpečnosť, vybavovanie a likvidáciu banských pracovísk.

Baník, strojník riadi chod dobývacieho alebo raziaceho stroja pri hlbinnej ťažbe nerastných surovín. Obsluhuje banskú mechanizovanú výstuž, prepravné zariadenia suroviny a iné banské bezkoľajové mechanizmy,...

Banský elektromechanik zabezpečuje opravy a údržbu elektrozariadení v bani, pričom využíva elektrické a elektronické meracie prístroje a diagnostickú techniku.

Banský zámočník zabezpečuje údržbu, montáž a opravy strojných a dopravných zariadení v podzemí.

Lamač dobýva, razí horizontálne a vertikálne banské diela, vykonáva vŕtacie práce v podzemí, obsluhuje a udržiava raziacu plošinu, banské koľajové a bezkoľajové mechanizmy.

Operátor drviaceho zariadenia pre spracovanie nerastov obsluhuje stroje a zariadenia súvisiace s úpravou nerastných surovín drvením a mletím.

Strelmajster v bani vykonáva trhacie práce pri hlbinnej ťažbe nerastných surovín (napr. uhlie, železná ruda, mangánová ruda a pod.).

Strojník ťažného stroja v bani obsluhuje a vykonáva základnú údržbu ťažného stroja. Zabezpečuje zvislú dopravu zamestnancov z povrchu do podzemia a z podzemia na povrch. Dopravuje rúbaninu z bane na povrch a materiál pre...

Ťažiar obsluhuje a kontroluje zariadenia v zmysle prevádzkovej dokumentácie a bezpečnostných predpisov, nahlasuje poruchy zariadení a vyhotovuje záznamy o ich meraniach a kontrole. Testuje produkciu ťažobných sond a sleduje korigovanie...

Tunelár razí tunely, chodby, komíny, hĺbi jamy a vystužuje ich oceľovou, železobetónovou alebo drevenou výstužou.

Vodič banskej lokomotívy obsluhuje banské úzkorozchodné alebo podvesné lokomotívy, zabezpečuje prepravu surovín, materiálov a zamestnancov do podzemia a z podzemia.

Vŕtač v bani obsluhuje vŕtaciu súpravu pri hlbinnej ťažbe nerastných surovín (napr. uhlie, železná ruda, mangánová ruda a pod.).

Nižšie stredné odborné vzdelanie

Pomocný lamač pripravuje banské pracoviská a banskú mechanizáciu na činnosť, čistí banské diela, vykonáva ručné ramovanie pracovísk a ostatné pomocné banské práce.

Pomocný pracovník na povrchu banských prevádzok obsluhuje vetracie zariadenia, vykonáva manipulačné práce na povrchu bane a realizuje údržbárske, malé opravárenské a rôzne obslužné činnosti na...

Pomocný pracovník pri úprave nerastných surovín vykonáva pomocné práce pri obsluhe strojno-technologického zariadenia, prípravné, obslužné a manipulačné práce pri úprave nerastných...

Pomocný pracovník v bani vykonáva pomocné, prípravné, obslužné a manipulačné práce pri ťažbe nerastných surovín v podzemí bane.

Ťažobný priemysel (baníctvo) sa zaoberá ťažbou nerastných surovín. Ide o neobnoviteľné nerastné prírodniny (prvky, zlúčeniny, minerály alebo horniny), ktoré je možné ekonomicky využiť priamo alebo po úprave pre potreby ľudskej spoločnosti. Rozlišuje sa niekoľko základných skupín, pričom najčastejšie sú rudy, nerudy a kaustobiolity. Niekedy bývajú samostatne vyčleňované tzv. energetické suroviny. V širšom zmysle sa za nerastné suroviny môžu považovať aj zdroje podzemnej vody.

Prírodné akumulácie nerastných surovín sa označujú ako ložiská. Spôsob ich dobývania určujú prírodné pomery ložiska, tvar ložiska nerastnej suroviny, jeho hrúbka, úklon, hĺbka, fyzikálne a mechanické vlastnosti ložiskovej výplne, vlastnosti nadložia a podložia, hydrogeologické pomery a výskyt plynov. Zároveň určujú aj organizáciu práce na ložisku. Každé ložisko má svoju životnosť a nenahraditeľnosť v danom priestore. Dobývajú sa len najdostupnejšie časti ložísk, pretože po ich vyťažení sa dostávajú baníci do menej vhodných podmienok dobývania. Pri samotnej ťažbe sa postupuje z hora nadol, čím sa zhoršujú hydrogeologické a tlakové podmienky a zároveň sa zvyšuje technická, technologická a ekonomická náročnosť ťažby a získavania nerastných surovín.

Ťažba nerastných surovín sa realizuje povrchovou ťažbou alebo podzemným spôsobom. Predstavuje komplexný súhrn prác potrebných na vyhľadávanie, dobývanie a čiastočne aj na úpravu úžitkových nerastov. Baníctvo v širšom zmysle zahŕňa dobývanie akýchkoľvek neobnoviteľných zdrojov ako sú rudy, ale aj ropa, zemný plyn a voda. Podľa niektorých geológov a historikov je získavanie nerastných surovín (baníctvo) staršie ako poľnohospodárstvo.

Na Slovensku má baníctvo veľmi bohatú tradíciu. Jeho prvými zakladateľmi na našom území boli Kelti. Rozvoj baníctva nastal so vznikom Uhorska, pretože novovzniknutý štát potreboval drahé kovy na razenie mincí. Z roku 1156 je doložené dobývanie drahých kovov v okolí Banskej Štiavnice (zem baníkov). S príchodom nemeckých baníkov, ktorí sa usadzovali v starších slovenských banských lokalitách v 12. – 13. storočí, dochádzalo na našom území k rozvoju novodobého baníctva. V období rokov 1290 – 1350 vyrástlo sedem slávnych stredoslovenských banských miest: Banská Bystrica, Kremnica, Banská Štiavnica, Nová Baňa, Banská Belá, Ľubietová a Pukanec, kde sa ťažilo predovšetkým striebro. Prvá polovica 16. storočia bola vrcholnou dobou ťažby slovenskej medi a v prvej polovici 17. storočia sa v Banskej Štiavnici prvýkrát použil pušný prach na rozpájanie horniny. Bol to prvý banský odstrel na svete, ktorý bol veľkým prínosom v rozvoji baníctva a svetovej techniky. Veľký význam pre rozvoj baníctva u nás mala Banská akadémia (Bergakadémia), prvá vysoká banská škola na svete, ktorú v roku 1762 založila cisárovná Mária Terézia v Banskej Štiavnici. Táto škola vychovala významných odborníkov, ktorí sa zaslúžili o objavenie mnohých vynálezov, dobývacích a hutníckych metód. V druhej polovici 19. storočia nastali významné objavy a zmeny v ťažbe, úprave surovín, technológii výroby a spracovaní železa a ocele. V železorudných baniach prenikala ťažba do hĺbok. Budovali sa mohutné pražiarne a premývarne surovín. S cieľavedomou priemyselnou ťažbou sa začalo začiatkom 20. storočia v Handlovej po vybudovaní železnice medzi Handlovou a Prievidzou. Začiatky pravidelnej ťažby uhlia na Slovensku sa datujú od roku 1913.

Ťažba a spracovanie surovín zahŕňa okrem dobývania uhlia aj ťažbu rúd a úžitkových nerastov. Ťažbe surovín predchádza hľadanie ložísk úžitkových nerastov, projektovanie a zakladanie banských diel, razenie štôlní (vodorovná alebo mierne sklonená chodba), montáž elektrických a signalizačných zariadení. Zavádzanie moderných technológií do ťažby a spracovania surovín výrazne zvyšuje efektívnosť práce a prispieva k rozvoju odvetvia. Mechanizáciou a automatizáciou sa znižuje podiel fyzicky namáhavej práce a zvyšuje sa podiel duševnej práce. Fyzicky namáhavé práce vykonávajú stroje a zariadenia, kým odborníci robia iba nevyhnutné pracovné úkony súvisiace s ich obsluhou, údržbou a kontrolou chodu. V banskom priemysle je produktivita práce podmienená nielen úrovňou využívanej techniky a technologických postupov, ale aj pracovnou silou, jej vedomosťami, zručnosťami, postojom k práci, usilovnosťou, zodpovednosťou ale aj bansko-geologickými podmienkami, v ktorých sa ťažba realizuje.

Ťažba a spracovanie surovín má význam v zabezpečovaní surovinovej základne pre priemyselné odvetvia, ktoré majú vplyv na rozvoj hospodárstva. Nerastné suroviny predstavujú základ výroby v hutníctve, elektrotechnickom, chemickom, stavebnom, keramickom a sklárskom priemysle, ako aj v ďalších priemyselných odvetviach. Podstatnú časť tvorí ťažba nerudných, stavebných a energetických surovín (magnezit, vápenec, dolomit, stavebný kameň a i.).

Zaisťovanie dostatku surovín pre potreby hospodárstva je pre každý štát dôležitou úlohou. Hlavne pre tie, ktoré nemajú dostatok vlastných surovín. Slovenská republika patrí k tým krajinám, ktoré väčšinu musia zabezpečovať dovozom. Hlavne v energetických surovinách sme na dovoze závislí z viac ako 90 %. Podobne je na tom aj Európa, ktorá je na suroviny oproti iným svetadielom chudobná. To vyžaduje zmeniť prístup k ich vyhľadávaniu, efektívnemu využívaniu a potrebe dosiahnutia rozumnej rovnováhy medzi ochranou životného prostredia a dopadmi ťažby na prostredie. Ťažba vždy zasahuje do prírody, musí však ísť o to, aby tento zásah bol mierny, prijateľný a akceptovaný spoločnosťou, lebo bez surovín sa žiadna krajina nezaobíde.

V súčasnosti sú ľahko prístupné ložiská s bohatými úžitkovými zložkami prakticky vyťažené. Ťažba sa orientuje skôr do väčších hĺbok s horšími banskotechnickými podmienkami, zvyšujú sa nároky na techniku, čím ceny surovín rastú. Geológovia však hľadajú nové zásoby nerastných surovín – nové ložiská, technici rozvíjajú progresívnejšie metódy ich ťažby a spracovania.

Rozvoj priemyslu si vyžiadal vyššiu potrebu surovín, čo spôsobilo ťažbu nerastných surovín aj s nižším podielom úžitkovej zložky. Tieto suroviny sa bez úpravy nehodia na vlastné spracovanie a tak sa do popredia dostáva vedný odbor úpravníctvo. Jeho cieľom je získavať produkty s maximálnym obsahom úžitkovej zložky a pokiaľ možno s najmenšími stratami.

Geológovia sú odborníci, ktorí sa zaoberajú geológiou (z gréckeho gé = zem + logos = slovo, náuka), ktorá skúma to, ako Zem vznikla, ako sa mení a z akých hornín sa skladá. Je to teda veda, ktorá sa zaoberá zložením, stavbou, vlastnosťami a vývojom Zeme, ako aj procesmi, ktoré ju tvorili a tvoria. Geológovia pomohli stanoviť vek Zeme, ako aj históriu jej vývoja. Vysvetlili príčiny vzniku pohorí, sopečnej činnosti a zemetrasení na základe pohybu litosferických platní po plastickom plášti.

Geológia sa zaoberá aj praktickými otázkami vyhľadávania a ťažby nerastných surovín ako ropa, uhlie, rudy kovov, nerudné materiály, prevenciou znečistenia podzemných vôd alebo predchádzaniu zosuvom pôdy. Tejto časti geológie hovoríme aplikovaná geológia, ktorá sa delí na ekonomickú geológiu (baníctvo a ťažba ropy), ložiskovú (povrchová a podpovrchová ťažba), environmentálnu (rieši environmentálne problémy vznikajúce pri banskej činnosti, geologickom prieskume a pod.), hydrogeológiu (vyhľadávanie vodných zdrojov), hydrochémiu (zisťovanie kvalitatívnych parametrov podzemných a povrchových vôd) a inžiniersku geológiu (rieši geologické problémy, napr. pri stavbe ciest, sídlisk, železníc, vodných nádrží). Geológovia mapujú krajinu, robia vrty zemskej kôry, objavujú ložiská uhlia, ropy a úžitkových nerastov.

Zdroje:

  • Encyklopédia histórie sveta. Praha: OTTOVO nakladatelství, 1999 
  • Kolektív autorov: Detská ilustrovaná encyklopédia. Svet vedy a techniky I. Bratislava: Slovart, 1992 
  • Šamierová, M.: Povolania v oblasti ťažby a spracovania surovín. Bratislava: LOGOS, 2000. 
  • Zámora, P.: Dejiny baníctva na Slovensku 1. diel. Košice: Banská agentúra, 2003.
  • bergke.netkosice.sk 
  • hbp.sk 
  • fberg.tuke.sk 
  • historia.szm.sk 
  • lexikon.sk.sweb.cz 
  • openiazoch.zoznam.sk 
  • referaty.atlas.sk - Baníctvo na Hornej Nitre 
  • referaty.atlas.sk - Banská Bystrica 
  • sk.wikipedia.org 
  • velkaepocha.sk

Zaujímavosti zo súčasnosti

V SR predstavujú hlavné ťažobné komodity najmä hnedé uhlie a lignit, vápenec, dolomit, prírodné piesky, štrk, okruhliaky, lámaný kameň a pod. Výroba hnedého uhlia a lignitu, t. j. uhlia s výhrevnosťou < 23 865kJ/kg mokrej vzorky bez popola, dosiahla za rok 2014 v SR 2,19 mil. ton, a to pri medziročnom poklese o 6,8 %. Uvedené množstvo produkcie hnedého uhlia a lignitu malo v peňažnom vyjadrení hodnotu približne 113 mil. EUR.

Výroba vápencového tavidla, vápenca, iného vápenatého kameňa používaného na výrobu výrobkov z vápenca alebo cementu za rok 2014 mala v peňažnom vyjadrení hodnotu 22,74 mil. EUR, čo v naturálnom vyjadrení predstavovalo 4,33 mil. ton. Výroba dolomitu dosiahla za rok 2014 hodnotu 5,24 mil. EUR, v naturálnom vyjadrení 857,24 tis. ton.

Čierne uhlie, ropa, zemný plyn, železné rudy, ako aj lignit predstavujú dôležité dovozné položky, ktoré vstupujú do výrobných procesov v ďalších sektoroch národného hospodárstva, najmä chémie a farmácie; hutníctva, zlievarenstva, kováčstva; energetiky, plynu, elektriny. Hodnoty dovozu týchto dôležitých komodít do SR mnohonásobne prevyšujú hodnotové vyjadrenie ich vývozu.

Mimoriadne významnú komoditu predstavuje ropa, ktorej dovoz za rok 2014 dosiahol hodnotu 2,93 mld. EUR, a to pri medziročnom poklese o 14,2 %. Zemný plyn dosiahol hodnotu dovozu 1,73 mld. EUR, a to pri poklese o 32,7 %. Železné rudy boli dovezené v hodnote 436,95 mil. EUR, s medziročným poklesom o 11,1 %.

Dovoz čierneho uhlia za rok 2014 predstavoval 333,12 mil. EUR, pričom medziročne poklesol o 9,9 %. Dovoz lignitu mal hodnotu 32,91 mil. EUR, a to pri náraste o 10,1 %.

V prípade chemických a hnojivových minerálov hodnota vývozu kontinuálne od roku 2011 presahuje hodnotu dovozu. Za rok 2014 boli dovezené minerály za 5,38 mil. EUR (pokles o 0,7 %) a vyvezené za 13,28 mil. EUR (nárast o 14,7 %).

Vyššie uvedené informácie sektorového charakteru boli spracované zo zdroja Štatistického úradu SR - databáza SLOVSTAT, databáza DATAcube, Štatistická ročenka SR 2014 a z vlastných zdrojov spracovaných Realizačným tímom NSP.

Zaujímavosti z histórie

Prvé horniny na Zemi vznikli asi pred 3,8 mld. rokov a aj dnes sa stále tvoria nové.

Ako prví skúmali horniny v zemskej kôre a určovali ich vek starovekí Gréci a Indovia.

Prvé systémové regionálne geologické poznatky zo Slovenska sú uvedené v dielach nemeckého učenca Georgia Agricolu (1494 – 1555). Popisom 30 ložísk v Nízkych Tatrách, Kremnickom a Štiavnickom pohorí a v Spišsko-gemerskom rudohorí, vytvoril ako prvý v Európe základy geológie a náuky o rudných ložiskách.

Škótsky geológ James Hutton položil v roku 1795 základy modernej geológie dielom Teória zeme.

Prvý slovenský profesionálny geológ Dionýz Štúr už v rokoch 1860 – 1869 publikoval vlastné geologické výskumy v komplexe geologických máp.

Pohľad do histórie baníctva

Prvými zakladateľmi baníctva na našom území boli Kelti. So vznikom Uhorska nastal rozvoj baníctva, pretože novovzniknutý štát potreboval drahé kovy na razenie svojich mincí.

Z roku 1156 je doložené dobývanie drahých kovov v okolí Banskej Štiavnice.

S príchodom nemeckých baníkov, ktorí sa usadzovali v starších slovenských banských lokalitách v 12. – 13. storočí, dochádzalo na našom území k rozvoju novodobého baníctva.

V roku 1225 dostala Banská Bystrica výhradné práva na hľadanie a ťažbu kovov a stala sa európskym centrom obchodu s meďou.

V roku 1328 získala Kremnica výsadné banské práva.

V období rokov 1290 – 1350 vyrástlo sedem slávnych stredoslovenských banských miest: Banská Bystrica, Kremnica, Banská Štiavnica, Nová Baňa, Banská Belá, Ľubietová a Pukanec, kde sa ťažilo predovšetkým striebro.

Najbohatšia a najrozsiahlejšia hnedouhoľná panva v Slovenskej republike je hornonitrianska. Archeologické výskumy ukázali, že uhlie sa v tejto lokalite spaľovalo už v skorom stredoveku.

Prechod od tradičného, prevažne povrchového spôsobu dobývania k hlbinnej ťažbe a rozvoj metalurgie spôsobili, že v roku 1452 si anglický kráľ Henrich VI. vyžiadal z Uhorska odborníkov, ktorí by mali „dobrú vedomosť o ťažbe a spracovaní kovov“.

V roku 1495 podpísali Ján a Juraj Thurzovci a Jakub Fugger zmluvu o vzniku Thurzovsko-Fuggerovskej banskej podnikateľskej spoločnosti, čím Banská Bystrica získala povesť medenej metropoly Európy.

Za priekopníka slovenskej banskej techniky možno označiť vrchného strojného majstra v Banskej Štiavnici Mateja Kornela Hella.

Prvá polovica 16. storočia bola vrcholnou dobou slovenskej medi, ktorá sa už od 14. storočia vozila cez Krakov a Viedeň do Nemecka a do Benátok.

V prvej polovici 17. storočia sa v Banskej Štiavnici prvýkrát použil pušný prach na rozpájanie horniny. Bol to prvý banský odstrel na svete, ktorý bol veľkým prínosom v rozvoji baníctva a svetovej techniky.

Veľký význam pre rozvoj baníctva u nás mala Banská akadémia (Bergakadémia), prvá vysoká banská škola na svete. Založila ju v roku 1762 cisárovná Mária Terézia v Banskej Štiavnici. Táto škola vychovala mnoho významných odborníkov, ktorí sa zaslúžili o objavenie mnohých vynálezov, dobývacích a hutníckych metód.

V druhej polovici 19. storočia nastali významné objavy a zmeny v ťažbe, úprave surovín, technológii výroby a spracovaní železa a ocele. V železorudných baniach prenikala ťažba do hĺbok. Budovali sa mohutné pražiarne a premývarne surovín.

S cieľavedomou priemyselnou ťažbou sa začalo začiatkom 20. storočia v Handlovej po vybudovaní železnice medzi Handlovou a Prievidzou.

Začiatky pravidelnej ťažby uhlia na Slovensku sa datujú od roku 1913.

Počas II. svetovej vojny sa začali prvé kutacie práce v Novákoch, kde došlo postupne k vybudovaniu banského závodu a prvé uhlie sa dostalo z Novák na trh v roku 1940.

Do roku 1950 boli bane sústredené v jednom podniku – Handlovských uhoľných baniach a podliehali oblastnému riaditeľstvu v Bratislave. Neskôr po vybudovaní nových závodov aj na ložiskách mimo hornej Nitry vznikol trust Slovenské uhoľné bane so sídlom v Prievidzi.

V roku 2003 v súvislosti s postupným znižovaním uhoľných zásob v odštepných závodoch Baňa Cigeľ a Baňa Handlová boli oba závody zrušené a ťažba uhlia bola pričlenená k riaditeľstvu spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza a Bane Nováky.

Rok 2009 bol rokom storočnice priemyselnej ťažby uhlia na hornej Nitre.

Hlavnou činnosťou akciovej spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza je produkcia hnedého uhlia. V roku 2012 sa na slovenskom trhu predalo celkom 2 880 611 ton hnedého uhlia. Hornonitrianske bane Prievidza, ako rozhodujúci slovenský výrobca hnedého uhlia, expedovali svojim odberateľom 2 188 895 ton uhlia. Slovenskí producenti pokryli spotrebu uhlia na domácom trhu vo výške 83,5%. Hornonitrianske bane Prievidza si udržali dominantné postavenie so 75%-ným podielom predaja.

Názov diamant pochádza z arabského al-mas (najtvrdší), resp. gréckeho slova adamas (nezničiteľný, nepremožiteľný). Diamant bol kameňom panovníkov, symbolom moci a bohatstva. Viacerí vladári, ktorí chceli vlastniť jeden z najvzácnejších diamantov – Kohinoor, zaplatili svojim životom. Hovorí sa, že z dvadsiatich vládcov Hindustanu (oblasť severnej Prednej Indie medzi Himalájami a Dákhinom), ktorí vlastnili tento diamant, boli osemnásti zabití. Kohinoor váži 191 karátov, patrí medzi najčistejšie nájdené diamanty na svete a prvé diamantové ložiská Kohinnoru sa objavovali práve v Indii.

Banícky znak, fokoš, kahan, pozdrav Zdar Boh!, patróni a permoníci sú banícke symboly, ktoré tvoria bohatú banícku tradíciu.

Banícky znak

Kladivo a želiezko sú dva skrížené najstaršie banícke nástroje. Stali sa baníckym znakom a vyjadrením baníckej práce. Kladivo má obojstrannú biciu polohu a baník ho držal v pravej ruke. Pevne narazená násada cez železnú časť neprečnievala. V baníckom znaku je kladivo vpredu k prvému uchopeniu. Želiezko držal baník v ľavej ruke a bolo na násade voľne nastrčené tak, aby sa neprenášali otrasy úderu na ruky. Voľné nasadenie v znaku je vyjadrené prečnievajúcou násadou. Väčšina želiezok bola oproti kreslenému dnešnému znaku viac pretiahnutá a ostro zašpicatená. Dokladujú to rôzne dobové rytiny, hlavne z prostredia starých banských miest.

Banícky fokoš

Názov pochádza z nemeckého slova "schweizerhacke" a znamená slávnostnú palicu so sekerou. Je to prapôvodné banícke a najmä tesárske náradie. Dvojitá funkcia sekery umožňovala používať ju ako náradie a v prípade potreby aj ako zbraň. Bola reliéfne zdobená a podľa farby kovu (napr. zlatá, strieborná a čierna) vyjadrovala postavenie baníka v baníckej hierarchii. Fokoš sa nosil najmä pri baníckych slávnostiach.

Banícky kahan

Nevyhnutnou pomôckou baníka v podzemí je svietidlo. Prvými podzemnými svietidlami boli "drevené lúče" pripevnené rôznymi kliešťovitými úchytmi na stenách razených chodieb. Zo starého Egypta sú známe prvé banícke kahany z pálenej hliny s knôtmi a s lojovou, neskôr olejovou náplňou. Na našom území sa kahany objavujú až v 13. storočí. Baník si ho nasadzoval na palec ľavej ruky, aby ho mohol niesť vo vodorovnej polohe. V 14. storočí sa objavujú ploché nádoby s knôtom a hákovým závesom na uchytenie svietidla na banskej výstuži. Neskôr sa používali karbidové lampy. Otvorený plameň olejového svietidla sa však stal v 18. storočí nebezpečným zdrojom výbuchu banských plynov v uhoľných baniach. V roku 1815 Angličan Humphry Davy vynašiel bezpečný kahan, ktorého bezpečnosť spočívala v zakrytí olejového plameňa oceľovou sieťkou. S týmto vynálezom sa zásadne zmenil aj tvar banského svietidla. Z plochého olejového kahanu sa stala štíhla, vysoká lampa, symbol bezpečnej baníckej práce.

Banícky pozdrav

ZDAR BOH! je významným symbolom baníckej tradície. Tento pôvodne nemecký banícky pozdrav "Glück Auf!" sa dá voľne preložiť ako "Šťastie hore!" alebo ako želanie šťastného návratu.

Patróni a permoníci

V minulosti si ľudia niektoré prírodné javy vysvetľovali ako vplyv nadprirodzených mocností a bytostí. Banícke povolanie patrilo vždy k veľmi rizikovým povolaniam a preto k ochrane života baníci hľadali pomoc u svojho patróna. Boli to rôzni škriatkovia a permoníci. Permoníci tak dali ľuďom vieru v skalných duchov. Tieto postavy z rozprávok a povestí, patriace k životu baníkov, sa stali súčasťou folklóru a jedným zo symbolov baníctva.V stredoveku baníci hľadali pomoc aj v radoch svätých, blahoslavených a mučeníkov. V krajinách s baníckou históriou sa začala uctievať ako patrónka baníkov svätá Barbora.

Zdroje: • Encyklopédia histórie sveta. Praha: OTTOVO nakladatelství, 1999.

• Kolektív autorov: Detská ilustrovaná encyklopédia. Svet vedy a techniky I. Bratislava: Slovart, 1992.

• Šamierová, M.: Povolania v oblasti ťažby a spracovania surovín. Bratislava: LOGOS, 2000.

• Zámora, P.: Dejiny baníctva na Slovensku 1. diel. Košice: Banská agentúra, 2003.

historia.szm.sk

lexikon.sk.sweb.cz

openiazoch.zoznam.sk

referaty.atlas.sk - Banská Bystrica

referaty.atlas.sk - Baníctvo na Hornej Nitre

hbp.sk

www.velkaepocha.sk

pracujem
pracujem Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...
ISTP

Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...

Pomocník

Máte otázky?
Vitajte v ISTP

Váš Internetový Sprievodca Trhom Práce

Na základe rozhodnutia o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade PSVR si, prosím, upravte registračné údaje.

Dobrovoľne nezamestnaný

Chcem pracovať

Potvrdenie

Vykonať požadovanú akciu?

Áno Nie