Odpadové hospodárstvo a životné prostredie

Vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa

Krajinný ekológ, geoekológ sa zaoberá syntézami a interpretáciami abiotických, biotických a socio-ekonomických prvkov krajiny; vypracováva hodnotenie súčasnej krajinnej štruktúry, územný...

Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa

Hydrobiológ odoberá vzorky z vody, z nárastov na kameňoch a z dna a tieto vzorky laboratórne vyhodnocuje.

Špecialista kontroly kvality vôd riadi a organizačne zabezpečuje činnosti súvisiace so sledovaním, vyhodnocovaním a zverejňovaním štandardov kvality dodávania pitnej vody verejným vodovodom a odvádzania a čistenia odpadovej...

Špecialista ochrany ovzdušia riadi a koordinuje oblasť ochrany ovzdušia a bezprostredne s tým spojené negatívne javy a procesy vedúce k narušeniu kvality vonkajšieho ovzdušia v organizácii s rozsiahlym vplyvom na...

Špecialista ochrany prírody vykonáva analytické, syntetické, koncepčné a rozhodovacie činnosti v agende ochrany prírody a krajiny a plní povinnosti v súlade s platnou legislatívou o ochrane prírody a krajiny a...

Vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa

Špecialista pre čistenie odpadových vôd zabezpečuje a koordinuje zložitejšie odborné práce v organizácii pri ochrane, odbere vzoriek a analýze výsledkov v oblasti kontroly odpadových, splaškových,...

Úplné stredné všeobecné vzdelanie

Dispečer v odpadovom hospodárstve riadi a kontroluje činnosti súvisiace s prevádzkou zberných dvorov, skladov odpadov, kompostární, pripravuje zvozové trasy a harmonogramy vývozov, vrátane evidencie, zodpovedá za dodržiavanie...

Úplné stredné odborné vzdelanie

Deratizér (likvidátor škodcov) vykonáva činnosti, ktoré vedú k regulácii živočíšnych škodcov. Identifikuje zdraviu nebezpečných a hospodársky škodlivých živočíšnych škodcov a...

Likvidátor buriny je špecialistom na likvidáciu nežiaducich organizmov v kultúrnych porastoch poľných plodín, sadoch, viniciach, chmeľniciach, ako aj samonáletov burín a kríkov v nepoľnohospodárskych priestoroch,...

Technik metrológ zabezpečuje certifikáciu zariadení a meradiel v laboratóriu v súlade s platnými legislatívnymi normami. Overuje a kontroluje meradlá a schvaľuje protokol o výsledkoch skúšok.

Technik ochrany vodných zdrojov zabezpečuje a vykonáva kontrolu stavu ochranných pásiem vodárenských zdrojov, vyhodnocuje účinnosť vodoprávne stanovených opatrení na ochranu výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti...

Stredné odborné vzdelanie

Pracovník spracovania a likvidácie odpadov triedi jednotlivé druhy odpadov pred ich ďalším spracovaním, obsluhuje zariadenia (triediaca linka, lis, drvička, regranulačná linka, a pod.) na úpravu odpadových materiálov (papier,...

Nižšie stredné vzdelanie

Smetiar manipuluje s nádobami na zber komunálneho odpadu. Pristavuje ich k vozidlu, vyprázdňuje ich do vozidla a umiestňuje na pôvodné miesto.

Triedič odpadov triedi jednotlivé komponenty /papier, plasty/ v separovanom odpade na triediacej linke alebo triedi odpady podľa druhu /papier, drevo, stavebná suť, plasty, elektronický odpad a pod./ v prevádzke zberného dvora, vrátane ich evidencie a...

Vodič smetiarskeho auta vedie a obsluhuje špeciálne motorové vozidlo na zber komunálneho odpadu. Je zodpovedný za vykonanie práce na zverenom úseku (rajóne) v daný deň. Zároveň zodpovedá za bezpečnosť a vykonanie...

Životné prostredie je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov, vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda a organizmy. Mimoriadne dôležitá je ochrana ovzdušia, nakoľko pri jeho znečistení sa takmer nedá zabrániť šíreniu škodlivých látok.

Znečisťujúce látky vypúšťané do ovzdušia zo stacionárnych a mobilných zdrojov spôsobujú okrem priameho poškodenia ľudského zdravia ďalšie nepriaznivé efekty v životnom prostredí. Ide najmä o acidifikáciu (okysľovanie), ktorej hlavnými príčinami sú únik emisií sírových a dusíkatých zlúčenín do atmosféry. Tieto sa v atmosfére menia na kyselinu sírovú a dusičnú a spôsobujú aciditu (kyslosť) zrážok. Následne okysličujú pôdu, vodu, vedú k poškodeniu lesov, stavieb, pamiatok a k zhoršeniu zdravotného stavu organizmov. Ďalšími nepriaznivými dôsledkami sú skleníkový efekt (postupné otepľovanie zemského povrchu spôsobené nadmerným vypúšťaním škodlivých látok do ovzdušia), vyvolané klimatické zmeny spôsobené hlavne emisiami a freónmi a ohrozenie ozónovej vrstvy pohlcujúcej škodlivé žiarenie.

Medzi základné práva každého obyvateľa Slovenskej republiky patrí právo na priaznivé životné prostredie. S právami sú spojené aj povinnosti, čo dokumentuje zákon o životnom prostredí, ktorý ukladá každému povinnosť predchádzať znečisťovaniu alebo poškodzovaniu životného prostredia. Osobitné povinnosti majú tí, ktorí využívajú územie alebo prírodné zdroje, projektujú alebo odstraňujú stavby, zavádzajú alebo dovážajú technológie, výrobky a látky.

Orgánmi štátnej správy na tvorbu a ochranu životného prostredia sú Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR), úrady životného prostredia a Slovenská inšpekcia životného prostredia. MŽP SR zriaďuje osobitné odborné organizácie a riadi niektoré štátne podniky. V rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi vykonávajú štátnu správu starostlivosti o životné prostredie aj obce. Ochranu životného prostredia zabezpečujú aj viaceré mimovládne organizácie a združenia.

Vodné hospodárstvo plní úlohy najmä v rámci starostlivosti o vodné zdroje (povrchové a podzemné) a s tým súvisiacu vodohospodársku infraštruktúru, o zásobovanie pitnou vodou, odvádzanie a čistenie odpadovej vody v rámci protipovodňovej ochrany a revitalizáciu (oživenie) vodných tokov.

Zdroje:

  • Zákon č. 17/1992 Z.z. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov

  • Zákon č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie v znení neskorších predpisov

  • www.enviro.gov.sk

  • www.sazp.sk

  • www.vlada.gov.sk

Termín ekológia zaviedol po prvýkrát v roku 1866 nemecký biológ Ernst Haeckel. Pôvodne ju definoval ako vedu o vzájomných vzťahoch medzi organizmami a ich anorganickom a organickom prostredí. Haeckel svoju pôvodnú definíciu pozmenil v roku 1879, keď ekológiu definoval ako vedu o ekonómii prírody.

V súčasnosti sa na území Slovenska nachádza 9 národných parkov:

  1. Tatranský národný park,

  2. Pieninský národný park,

  3. Národný park Nízke Tatry,

  4. Národný park Slovenský raj,

  5. Národný park Malá Fatra,

  6. Národný park Poloniny,

  7. Národný park Muránska planina,

  8. Národný park Slovenský kras,

  9. Národný park Veľká Fatra.
Hlavný podiel ozónu sa nachádza v stratosfére, vo výške 10 až 50 km, a to v dôsledku energeticky bohatého ultrafialového (UV) žiarenia, ktoré z kyslíka tvorí ozónovú vrstvu.

Ak by sa ozón v ozónovej vrstve maximálne skoncentroval, tvoril by iba asi trojmilimetrovú vrstvu, od ktorej závisí život na Zemi.

Ozónová vrstva funguje ako filter, zachytáva škodlivé UV žiarenie a prepúšťa na Zem životodarné svetlo a teplo.

Pri zvýšenom prieniku UV – B žiarenia cez ozónovú vrstvu sa zvyšuje riziko výskytu rakoviny kože, očných zákalov, zníženého rastu zelených rastlín, narušenia potravinového reťazca v oceánoch a pod.

Slovenská inšpekcia životného prostredia urobila v prvom polroku 2013 450 kontrol v oblasti ochrany vôd. Zistilo sa porušenie právnych predpisov v 84 prípadoch a porušovateľom sa uložili pokuty v celkovej výške 103 tisíc eur.

V rokoch 2004 a 2005 bol v SR zaznamenaný výrazný pokles emisií oxidu siričitého, najmä vďaka spaľovaniu nízkosírnych vykurovacích olejov (napr. v Slovnafte, a. s. Bratislava) a zníženiu spotreby hnedého uhlia vo veľkých energetických zdrojoch.

Extrémne zrážky a povodne od roku 2010 zhoršili pomery stability územia Slovenska. Zaregistrovaných bolo viac ako 550 nových alebo reaktivovaných deformácií svahov, ktoré ohrozujú napr. viac ako 98,8 km diaľníc, 62 km železníc, 101 km plynovodov a 291 km vodovodov.

V roku 2005 sa zaznamenal v SR výraznejší pokles emisií oxidu siričitého (o 77 %), a to zavedením opatrení týkajúcich sa zníženia obsahu síry v pohonných látkach. V rokoch 1990 – 2005 došlo v SR k zníženiu emisií amoniaku (bezfarebný plyn dusivého zápachu – čpavok) až o 58,5 % v závislosti od zníženia počtu hospodárskych zvierat, a tým aj poklesu produkcie živočíšneho odpadu a poklesu dávok hnojenia prírodnými a priemyselnými hnojivami v poľnohospodárstve.

Emisie ťažkých kovov poklesli v SR v roku 2005 oproti roku 1990 o 64 %. Tento trend ovplyvnil najmä prechod na používanie bezolovnatých typov benzínov.

Ročná limitná hodnota oxidu dusičitého na ochranu ľudského zdravia bola v roku 2006 prekročená v Bratislave (Trnavské mýto), v Nitre (Štefánikova ul.) a v Trnave (Kollárova ul.).

Najväčší problém kvality ovzdušia na Slovensku, ako aj vo väčšine európskych krajín predstavuje v súčasnosti znečistenie tuhými časticami.

Doplnok Rámcového dohovoru OSN o zmenách klímy, ktorý vstúpil do platnosti vo februári 2005, sa nazýva Kjótsky protokol. Je to medzinárodná dohoda vyjednaná v súvislosti s globálnym otepľovaním, ktorej cieľom je zastavenie rastu a postupná redukcia karbónových emisií do ovzdušia. Krajiny, ktoré podpísali tento protokol, sa zaviazali znížiť emisie oxidu uhličitého a piatich ďalších skleníkových plynov. Významným znečisťovateľom ovzdušia, ktorý sa k protokolu nepridal, sú Spojené štáty americké (USA).

Medzi najväčších svetových znečisťovateľov ovzdušia patria Čína a USA.

Nezisková mimovládna organizácia ochrancov životného prostredia aktívna vo viac ako 40-tich krajinách sveta sa nazýva Greenpeace. V snahe zachovať si stopercentnú nezávislosť, neprijíma dary od vlád, priemyslu či politických strán. Greenpeace bojuje proti ničeniu životného prostredia od roku 1971, keď malá loď na palube s dobrovoľníkmi a novinármi priplávala na malý ostrov Amchitka na Aljaške (na miesto, kde vykonávali USA testy jadrových zbraní) s cieľom upozorniť na problémy a prinútiť kompetentných k ich riešeniu.

Európska komisia začína udeľovať nové výročné ocenenie pre európske zelené mesto, ktoré má každý rok získať to mesto, ktoré môže ostatným slúžiť ako príklad pri vytváraní priaznivého životného prostredia pre svojich občanov. O titul európskeho hlavného zeleného mesta na roky 2010 a 2011 sa môžu uchádzať mestá, ktoré majú viac ako 200 000 obyvateľov.

Dňa 14. augusta 2013 začala Správa TANAP-u v spolupráci so spoločnosťou Slovenské elektrárne realizovať unikátny projekt sledovania orla krikľavého. Ide o sledovanie jeho pohybu v lokalite jeho hniezdiska a následne jeho cestu na zimovisko do juhovýchodnej Afriky i jeho návrat späť na Slovensko.

Ocenenie Európskej komisie zelené hlavné mesto Európy získali zatiaľ 4 mestá – Štokholm (2010), Hamburg (2011) a pre roky 2012 a 2013 španielska Vitoria-Gasteiz a francúzsky Nantes. Cieľom ocenenia je zvýšiť ochranu životného prostredia. Do súťaže o titul na rok 2014 sa môžu prihlásiť všetky mestá s viac ako 200 tisíc obyvateľmi z 27 členských štátov, 5 kandidátskych krajín a krajín Európskeho hospodárskeho priestoru.

Zdroje:

pracujem
pracujem Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...
ISTP

Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...

Pomocník

Máte otázky?
Vitajte v ISTP

Váš Internetový Sprievodca Trhom Práce

Na základe rozhodnutia o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade PSVR si, prosím, upravte registračné údaje.

Dobrovoľne nezamestnaný

Chcem pracovať

Potvrdenie

Vykonať požadovanú akciu?

Áno Nie