Odpadové hospodárstvo a životné prostredie

Vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa

Krajinný ekológ, geoekológ sa zaoberá syntézami a interpretáciami abiotických, biotických a socio-ekonomických prvkov krajiny; vypracováva hodnotenie súčasnej krajinnej štruktúry, územný...

Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa

Hydrobiológ odoberá vzorky z vody, z nárastov na kameňoch a z dna a tieto vzorky laboratórne vyhodnocuje.

Špecialista kontroly kvality vôd riadi a organizačne zabezpečuje činnosti súvisiace so sledovaním, vyhodnocovaním a zverejňovaním štandardov kvality dodávania pitnej vody verejným vodovodom a odvádzania a čistenia odpadovej...

Špecialista ochrany ovzdušia riadi a koordinuje oblasť ochrany ovzdušia a bezprostredne s tým spojené negatívne javy a procesy vedúce k narušeniu kvality vonkajšieho ovzdušia v organizácii s rozsiahlym vplyvom na...

Špecialista ochrany prírody vykonáva analytické, syntetické, koncepčné a rozhodovacie činnosti v agende ochrany prírody a krajiny a plní povinnosti v súlade s platnou legislatívou o ochrane prírody a krajiny a...

Vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa

Špecialista pre čistenie odpadových vôd zabezpečuje a koordinuje zložitejšie odborné práce v organizácii pri ochrane, odbere vzoriek a analýze výsledkov v oblasti kontroly odpadových, splaškových,...

Úplné stredné všeobecné vzdelanie

Dispečer v odpadovom hospodárstve riadi a kontroluje činnosti súvisiace s prevádzkou zberných dvorov, skladov odpadov, kompostární, pripravuje zvozové trasy a harmonogramy vývozov, vrátane evidencie, zodpovedá za dodržiavanie...

Úplné stredné odborné vzdelanie

Deratizér (likvidátor škodcov) vykonáva činnosti, ktoré vedú k regulácii živočíšnych škodcov. Identifikuje zdraviu nebezpečných a hospodársky škodlivých živočíšnych škodcov a...

Likvidátor buriny je špecialistom na likvidáciu nežiaducich organizmov v kultúrnych porastoch poľných plodín, sadoch, viniciach, chmeľniciach, ako aj samonáletov burín a kríkov v nepoľnohospodárskych priestoroch,...

Technik metrológ zabezpečuje certifikáciu zariadení a meradiel v laboratóriu v súlade s platnými legislatívnymi normami. Overuje a kontroluje meradlá a schvaľuje protokol o výsledkoch skúšok.

Technik ochrany vodných zdrojov zabezpečuje a vykonáva kontrolu stavu ochranných pásiem vodárenských zdrojov, vyhodnocuje účinnosť vodoprávne stanovených opatrení na ochranu výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti...

Stredné odborné vzdelanie

Pracovník spracovania a likvidácie odpadov triedi jednotlivé druhy odpadov pred ich ďalším spracovaním, obsluhuje zariadenia (triediaca linka, lis, drvička, regranulačná linka, a pod.) na úpravu odpadových materiálov (papier,...

Nižšie stredné vzdelanie

Smetiar manipuluje s nádobami na zber komunálneho odpadu. Pristavuje ich k vozidlu, vyprázdňuje ich do vozidla a umiestňuje na pôvodné miesto.

Triedič odpadov triedi jednotlivé komponenty /papier, plasty/ v separovanom odpade na triediacej linke alebo triedi odpady podľa druhu /papier, drevo, stavebná suť, plasty, elektronický odpad a pod./ v prevádzke zberného dvora, vrátane ich evidencie a...

Vodič smetiarskeho auta vedie a obsluhuje špeciálne motorové vozidlo na zber komunálneho odpadu. Je zodpovedný za vykonanie práce na zverenom úseku (rajóne) v daný deň. Zároveň zodpovedá za bezpečnosť a vykonanie...

Medzi základné práva každého obyvateľa Slovenskej republiky patrí právo na priaznivé životné prostredie. Životné prostredie predstavuje všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov, vrátane človeka, a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. V dôsledku rýchleho rozvoja a životného štýlu ľudskej populácie je však vystavené mnohým rizikám, preto sa celosvetovo presadzuje trend jeho ochrany a tvorby za účelom jeho zachovania pre budúce generácie.

Na Slovenku je ústredným orgánom štátnej správy pre tvorbu a ochranu životného prostredia Ministerstvo životného prostredia SR (ďalej len „ministerstvo“), ktoré zodpovedá za monitoring stavu životného prostredia na národnej úrovni. Výsledky monitorovacej činnosti ukazujú, že kvalita životného prostredia SR sa v dlhodobom horizonte zlepšila a možno pozorovať pozitívny trend v jej vývoji. Za účelom informovania verejnosti o stave životného prostredia vydáva ministerstvo v spolupráci so Slovenskou agentúrou životného prostredia každoročne Správu o stave životného prostredia Slovenskej republiky. V tomto dokumente sú sústredené aktuálne informácie o jednotlivých zložkách životného prostredia na území SR, ktorými sú živé (organické) zložky – organizmy (biosféra) a neživé (anorganické) zložky – ovzdušie, horniny, pôda a voda.

V oblasti životného prostredia je v dnešnej dobe mimoriadne dôležitou a často diskutovanou problematika odpadov. Z hľadiska rizík a ohrození, ktoré so sebou neustále zvyšujúca sa tvorba odpadu prináša, je nevyhnutné riešiť túto problematiku na globálnej úrovni. Odpad je podľa zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“) hnuteľná vec alebo látka, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť. Otázky obmedzovania vzniku odpadu a nakladania s ním rieši odpadové hospodárstvo.

Odpadové hospodárstvo je súbor činností zameraných na predchádzanie a obmedzovanie vzniku odpadov a znižovanie ich nebezpečnosti pre životné prostredie a na nakladanie s odpadmi v súlade so zákonom o odpadoch. Zameriava sa na zhodnocovanie odpadov ich recykláciou, opätovným použitím alebo ich využívaním ako zdroju energie. Zároveň je jeho úlohou zabezpečovať zneškodňovanie odpadov spôsobom neohrozujúcim zdravie ľudí a šetrným k životnému prostrediu.

V rámci nakladania s odpadom ide o zber, prepravu, zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu vrátane dohľadu nad týmito činnosťami a nasledujúcej starostlivosti o miesta zneškodňovania. V regiónoch Slovenska sú zavedené systémy zberu, separovaného zberu a spätného odberu odpadov. Zhodnocovanie odpadov vedie k využitiu fyzikálnych, chemických alebo biologických vlastností odpadov. Na Slovensku existujú dostatočné kapacity na zhodnocovanie niektorých druhov odpadov, na našom území možno nájsť vyše 500 prevádzkovateľov venujúcich sa zhodnocovaniu odpadov rôznymi spôsobmi. Zariadeniami na zneškodňovanie odpadov sú skládky a spaľovne odpadov. Najpoužívanejším spôsobom nakladania s odpadmi v SR je ich skládkovanie. Odpady, ktoré sa zneškodňujú skládkovaním, sa ukladajú na skládky troch tried: skládky odpadov na interný odpad, na nebezpečný odpad a na odpad, ktorý nie je nebezpečný. V SR je v súčasnosti v prevádzke vyše 110 skládok odpadov, ich kapacita je u nás dostatočná. Mnohé skládky museli počas uplynulých rokov ukončiť prevádzku, nakoľko nespĺňali prísne legislatívne kritériá, vychádzajúce zo smerníc a nariadení platných v rámci Európskej Únie. V oblasti spaľovania odpadov spĺňa zákonné podmienky na Slovensku 15 spaľovní a 4 zariadenia na spoluspaľovanie odpadov. Z uvedených 15 spaľovní 2 spaľujú ostatný odpad, 5 spaľuje nebezpečný priemyselný odpad a 8 nemocničný odpad.

Základnou zásadou uplatňovanou v odpadovom hospodárstve SR je zásada „platí znečisťovateľ“, ktorá hovorí o tom, že náklady na zneškodňovanie odpadu znáša držiteľ odpadu, pre ktorého sa zneškodňovanie vykonáva. Pri nakladaní s odpadom je zároveň potrebné zohľadňovať princípy blízkosti (za účelom eliminácie možných negatívnych vplyvov prepravy, a to najmä nebezpečných odpadov, do vzdialených zariadení na nakladanie s odpadmi) a sebestačnosti (predovšetkým v rámci zneškodňovania odpadov). Pri budovaní a prevádzkovaní zariadení na nakladanie s odpadmi je potrebné uplatňovať požiadavku najlepších dostupných techník a najlepších environmentálnych postupov, ktoré by zabezpečili minimálne dopady na životné prostredie.

Za riadenie odpadového hospodárstva sú v rámci SR zodpovedné nasledujúce orgány a inštitúcie:

  • Ministerstvo životného prostredia SR, 

  • Slovenská inšpekcia životného prostredia, 

  • krajské a obvodné úrady životného prostredia.

Orgánmi štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve sú Slovenská inšpekcia životného prostredia, krajské a obvodné úrady životného prostredia, Štátna energetická inšpekcia (vo vzťahu k zariadeniam kontaminovaným PCB, ktoré ešte nie sú odpadom), Slovenská obchodná inšpekcia (vo vzťahu k akumulátorom, batériám a elektrozariadeniam vo fáze výrobku a zákonu o obaloch), obce (vo vzťahu prejednávaniu priestupkov) a colné orgány (vo vzťahu k cezhraničnej preprave odpadov). Sídlami 8 krajských a 46 obvodných úradov životného prostredia sú Bratislava, Trnava, Trenčín, Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Prešov a Košice.

Odpadové hospodárstvo je financované z verejných a súkromných zdrojov. Verejné zdroje predstavujú predovšetkým prostriedky z Operačného programu Životné prostredie, ktoré zahŕňajú financie z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu, zo štátneho environmentálneho fondu a z poplatkov za komunálne a stavebné odpady. Súkromné zdroje predstavujú najmä financie z Recyklačného fondu, zriadeného na podporu zberu, zhodnocovania a spracovávania odpadov, financie z privátnych organizácií a súkromné zdroje pôvodcov a držiteľov odpadov.

Na základe zákona o odpadoch sú vypracovávané programy odpadového hospodárstva. Programy sú vytvárané na troch úrovniach: na celoštátnej úrovni, na úrovni kraja a na úrovni obcí či jednotlivých organizácií a pôvodcov odpadov. V týchto programoch sú okrem iného uvádzané ciele v oblasti odpadového hospodárstva vrátane opatrení na ich dosiahnutie. Hlavným cieľom odpadového hospodárstva SR je minimalizovať negatívne účinky vzniku a nakladania s odpadmi na zdravie ľudí a životné prostredie. Medzi významné strategické ciele možno zaradiť znižovanie odpadu ukladaného na skládky. Nemenej dôležitým cieľom je uplatňovať hierarchiu odpadového hospodárstva (ktorá je definovaná v článku 4 rámcovej smernice o odpade a určuje priority v oblasti odpadového hospodárstva):

1. predchádzanie vzniku odpadu,

2. príprava odpadu na jeho opätovné použitie,

3. recyklácia,

4. iné zhodnocovanie odpadu (napr. energetické zhodnocovanie),

5. zneškodňovanie odpadu.

V rámci hlavných cieľov odpadového hospodárstva SR sú v súlade s požiadavkami európskej legislatívy stanovené špecifické ciele osobitne pre jednotlivé druhy odpadov (pre komunálny odpad, biologický odpad, elektroodpad, odpad z obalov, použité batérie a akumulátory, staré vozidlá, opotrebované pneumatiky, stavebný a demolačný odpad, odpad s obsahom PBC a zariadenia kontaminované PBC, odpadové oleje).

Pre správne nakladanie s odpadmi je nevyhnutné zabezpečiť dostatočné informovanie spoločnosti a zvyšovať environmentálne povedomie obyvateľstva. Za týmto účelom sú na úrovni štátnej správy a pod ňu spadajúcimi odbornými organizáciami realizované informatívne a vzdelávacie kampane zamerané na samosprávy, podnikateľov v odpadovom hospodárstve, výrobcov vybraných výrobkov a ich distribútorov a širokú verejnosť.

Množstvo vzniknutého odpadu za jeden rok v podmienkach SR predstavuje zhruba 8,5 milióna ton a má stúpajúcu tendenciu. V rámci produkcie komunálneho odpadu dochádza k jeho medziročnému poklesu, avšak situácia v oblasti nakladania s ním stále nie je ideálna. SR v súlade s environmentálnou politikou podporuje a aj v budúcnosti bude podporovať aktivity v oblasti odpadového hospodárstva, ktoré vedú k obmedzovaniu vzniku odpadu a k ochrane životného prostredia a zdravia obyvateľov Slovenska.

Dôležitá legislatíva v oblasti odpadu a životného prostredia:

Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov

Zákon č. 205/2004 Z.z. o zhromažďovaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Zákon č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov

Zákon č. 3/2010 Z.z. o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie

Zákon č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Zákon č. 137/2010 Z.z. o ovzduší v znení neskorších predpisov

Zákon č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší)

Zákon č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Užitočné odkazy:

http://www.minzp.sk/

http://www.sazp.sk/

http://www.enviroportal.sk/

http://www.sizp.sk/

http://www.apoh.sk/

Použité zdroje:

Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2013

Životné prostredie Slovenskej republiky v rokoch 2000 – 2012 v kocke

Program odpadového hospodárstva Slovenskej republiky na roky 2011– 2015

Zákon č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Národný strategický plán rozvoja vidieka SR na programovacie obdobie 2007 – 2013

Zaujímavosti zo súčasnosti

Odpad a životné prostredie je sektor, ktorý zabezpečuje udržateľnosť života človeka spolu s rozmanitými druhmi rastlín a zvierat. Vykonáva rad činností zameraných na racionálne využívanie prírodných zdrojov a nápravu škôd vzniknutých pri produkcii a spotrebe tovarov a služieb. Spracúvanie, likvidáciu, či recykláciu odpadov zabezpečuje sektor pre všetky sektory a celú spoločnosť.

Výdavky na ochranu životného prostredia sú finančné prostriedky použité na všetky aktivity priamo zamerané na prevenciu, redukciu a elimináciu znečistenia alebo environmentálnych externalít. Vyňatými sú výdavky, ktoré sú napriek svojej prospešnosti pre životné prostredie primárne cielené na splnenie technických potrieb alebo požiadaviek na ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci. Bežné náklady na ochranu životného prostredia v SR dosiahli za rok 2014 hodnotu 0,55 mld. EUR, a to pri medziročnom poklese o 1,2 %. Investície na ochranu životného prostredia boli realizované v hodnote 0,25 mld. EUR, a to pri náraste o 22,2 % v porovnaní s rokom 2013.

Najvýznamnejšie výdavkové oblasti predstavovali manažment odpadových vôd a manažment odpadu. Nižšie položky tvorili ochrana ovzdušia a klímy, ochrana pred radiáciou, výdavky na výskum a vývoj, znižovanie hluku a vibrácií, ochrana biodiverzity a krajiny, ako aj ochrana a rekultivácia pôdy a podzemných a povrchových vôd.

Množstvo odpadu vygenerovaného podľa ekonomických činností v SR za rok 2013 dosiahlo 8,11 mil. ton, z toho najvyšší podiel tvorila priemyselná výroba (2,43 mil. ton) a stavebníctvo (2,00 mil. ton).

Komunálny odpad z obcí podľa druhu odpadu za rok 2013 predstavoval 1,74 mil. ton, z toho najväčšiu časť tvoril zmesový komunálny odpad, drobný stavebný odpad a biologicky rozložiteľný odpad.

Vyššie uvedené informácie sektorového charakteru boli spracované zo zdroja Štatistického úradu SR - databáza SLOVSTAT, Štatistická ročenka SR 2014, EUROSTAT DATABASE a z vlastných zdrojov spracovaných Realizačným tímom NSP.

Zaujímavosti z histórie

Termín ekológia zaviedol po prvýkrát v roku 1866 nemecký biológ Ernst Haeckel. Pôvodne ju definoval ako vedu o vzájomných vzťahoch medzi organizmami a ich anorganickom a organickom prostredí. Haeckel svoju pôvodnú definíciu pozmenil v roku 1879, keď ekológiu definoval ako vedu o ekonómii prírody.

V súčasnosti sa na území Slovenska nachádza 9 národných parkov:

  1. Tatranský národný park,

  2. Pieninský národný park,

  3. Národný park Nízke Tatry,

  4. Národný park Slovenský raj,

  5. Národný park Malá Fatra,

  6. Národný park Poloniny,

  7. Národný park Muránska planina,

  8. Národný park Slovenský kras,

  9. Národný park Veľká Fatra.

Hlavný podiel ozónu sa nachádza v stratosfére, vo výške 10 až 50 km, a to v dôsledku energeticky bohatého ultrafialového (UV) žiarenia, ktoré z kyslíka tvorí ozónovú vrstvu.

Ak by sa ozón v ozónovej vrstve maximálne skoncentroval, tvoril by iba asi trojmilimetrovú vrstvu, od ktorej závisí život na Zemi.

Ozónová vrstva funguje ako filter, zachytáva škodlivé UV žiarenie a prepúšťa na Zem životodarné svetlo a teplo.

Pri zvýšenom prieniku UV – B žiarenia cez ozónovú vrstvu sa zvyšuje riziko výskytu rakoviny kože, očných zákalov, zníženého rastu zelených rastlín, narušenia potravinového reťazca v oceánoch a pod.

Slovenská inšpekcia životného prostredia urobila v prvom polroku 2013 450 kontrol v oblasti ochrany vôd. Zistilo sa porušenie právnych predpisov v 84 prípadoch a porušovateľom sa uložili pokuty v celkovej výške 103 tisíc eur.

V rokoch 2004 a 2005 bol v SR zaznamenaný výrazný pokles emisií oxidu siričitého, najmä vďaka spaľovaniu nízkosírnych vykurovacích olejov (napr. v Slovnafte, a. s. Bratislava) a zníženiu spotreby hnedého uhlia vo veľkých energetických zdrojoch.

Extrémne zrážky a povodne od roku 2010 zhoršili pomery stability územia Slovenska. Zaregistrovaných bolo viac ako 550 nových alebo reaktivovaných deformácií svahov, ktoré ohrozujú napr. viac ako 98,8 km diaľníc, 62 km železníc, 101 km plynovodov a 291 km vodovodov.

V roku 2005 sa zaznamenal v SR výraznejší pokles emisií oxidu siričitého (o 77 %), a to zavedením opatrení týkajúcich sa zníženia obsahu síry v pohonných látkach. V rokoch 1990 – 2005 došlo v SR k zníženiu emisií amoniaku (bezfarebný plyn dusivého zápachu – čpavok) až o 58,5 % v závislosti od zníženia počtu hospodárskych zvierat, a tým aj poklesu produkcie živočíšneho odpadu a poklesu dávok hnojenia prírodnými a priemyselnými hnojivami v poľnohospodárstve.

Emisie ťažkých kovov poklesli v SR v roku 2005 oproti roku 1990 o 64 %. Tento trend ovplyvnil najmä prechod na používanie bezolovnatých typov benzínov.

Ročná limitná hodnota oxidu dusičitého na ochranu ľudského zdravia bola v roku 2006 prekročená v Bratislave (Trnavské mýto), v Nitre (Štefánikova ul.) a v Trnave (Kollárova ul.).

Najväčší problém kvality ovzdušia na Slovensku, ako aj vo väčšine európskych krajín predstavuje v súčasnosti znečistenie tuhými časticami.

Doplnok Rámcového dohovoru OSN o zmenách klímy, ktorý vstúpil do platnosti vo februári 2005, sa nazýva Kjótsky protokol. Je to medzinárodná dohoda vyjednaná v súvislosti s globálnym otepľovaním, ktorej cieľom je zastavenie rastu a postupná redukcia karbónových emisií do ovzdušia. Krajiny, ktoré podpísali tento protokol, sa zaviazali znížiť emisie oxidu uhličitého a piatich ďalších skleníkových plynov. Významným znečisťovateľom ovzdušia, ktorý sa k protokolu nepridal, sú Spojené štáty americké (USA).

Medzi najväčších svetových znečisťovateľov ovzdušia patria Čína a USA.

Nezisková mimovládna organizácia ochrancov životného prostredia aktívna vo viac ako 40-tich krajinách sveta sa nazýva Greenpeace. V snahe zachovať si stopercentnú nezávislosť, neprijíma dary od vlád, priemyslu či politických strán. Greenpeace bojuje proti ničeniu životného prostredia od roku 1971, keď malá loď na palube s dobrovoľníkmi a novinármi priplávala na malý ostrov Amchitka na Aljaške (na miesto, kde vykonávali USA testy jadrových zbraní) s cieľom upozorniť na problémy a prinútiť kompetentných k ich riešeniu.

Európska komisia začína udeľovať nové výročné ocenenie pre európske zelené mesto, ktoré má každý rok získať to mesto, ktoré môže ostatným slúžiť ako príklad pri vytváraní priaznivého životného prostredia pre svojich občanov. O titul európskeho hlavného zeleného mesta na roky 2010 a 2011 sa môžu uchádzať mestá, ktoré majú viac ako 200 000 obyvateľov.

Dňa 14. augusta 2013 začala Správa TANAP-u v spolupráci so spoločnosťou Slovenské elektrárne realizovať unikátny projekt sledovania orla krikľavého. Ide o sledovanie jeho pohybu v lokalite jeho hniezdiska a následne jeho cestu na zimovisko do juhovýchodnej Afriky i jeho návrat späť na Slovensko.

Ocenenie Európskej komisie zelené hlavné mesto Európy získali zatiaľ 4 mestá – Štokholm (2010), Hamburg (2011) a pre roky 2012 a 2013 španielska Vitoria-Gasteiz a francúzsky Nantes. Cieľom ocenenia je zvýšiť ochranu životného prostredia. Do súťaže o titul na rok 2014 sa môžu prihlásiť všetky mestá s viac ako 200 tisíc obyvateľmi z 27 členských štátov, 5 kandidátskych krajín a krajín Európskeho hospodárskeho priestoru.

Zdroje:

pracujem
pracujem Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...
ISTP

Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...

Pomocník

Máte otázky?
Vitajte v ISTP

Váš Internetový Sprievodca Trhom Práce

Na základe rozhodnutia o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade PSVR si, prosím, upravte registračné údaje.

Dobrovoľne nezamestnaný

Chcem pracovať

Potvrdenie

Vykonať požadovanú akciu?

Áno Nie