Stavebníctvo

Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa

Architekt navrhuje priestorové riešenia interiérov od bežne vyrábaného nábytku až po individuálne návrhy z atypických prvkov. Navrhuje výtvarno-priestorovú koncepciu a vykonávajúci projekt výstavy...

Autorizovaný architekt vytvára projekty stavieb s využitím rozsiahlych multidisciplinárnych znalostí z oblasti techniky, sociológie, ekonómie, demografie, ekológie a ďalších za nevyhnutnej podpory kreatívnych...

Autorizovaný stavebný inžinier projektant stavebných konštrukcií komplexne vypracováva projekty alebo vykonáva projektové práce pri spracovávaní projektov organizačných, riadiacich, technických,...

Geológ (okrem banského geológa) skúma a vyhodnocuje procesy a produkty späté s litosférou Zeme (najmä časťou zemskej kôry), ojedinele aj vesmírnych objektov terestriálneho typu zahŕňajúce pevné, tekuté...

Inžinier geodet a kartograf vykonáva vybrané geodetické a kartografické činnosti. Meria a spracováva priestorové javy (objekty) na povrchu a pod povrchom zemského reliéfu za účelom ich reprezentácie v štátnych...

Krajinný a záhradný architekt navrhuje architektonické riešenia parkov, záhrad, sadov a podieľa sa na stvárnení zelene v urbanizovanom prostredí.

Riadiaci pracovník (manažér) výroby v stavebníctve zabezpečuje riadenie výrobného procesu na jednotlivých zákazkách v súlade s uzatvorenými Zmluvami o dielo, podľa dohodnutých termínov, kvality, ceny,...

Riaditeľ organizačnej jednotky (závodu, divízie) v stavebníctve koordinuje a zabezpečuje prípravu výroby, podieľa sa na kontrole a revíznej činnosti, tvorí stratégiu organizačnej jednotky a vedie podriadených zamestnancov.

Stavebný projektant technických zariadení budov spracováva projektovú dokumentáciu zložitejších stavieb rôznych skupín, vrátane zabezpečovania autorského dozoru alebo vykonáva projektové práce...

Stavebný špecialista kontroly a riadenia kvality riadi komplexný systém určovania kvality v stavebníctve.

Stavebný špecialista prípravy a realizácie investícií riadi oblasť spracovávania investičných zámerov a stanovuje spôsob ich realizácie.

Stavebný špecialista technológ komplexne stanovuje technologické postupy a ich zmeny a zabezpečuje technologickú prípravu stavebnej výroby so zvýšenými technologickými požiadavkami.

Stavebný špecialista vo výskume a vývoji vykonáva špecializované odborné, vedecko-technické činnosti, znalecké práce, vyhodnocovanie výsledkov skúšok kvality, vydávanie posudkov,...

Stavebný špecialista výstavby budov dozoruje na stavbe, kontroluje kvalitu, harmonogramy prác a nákladov, píše stavebný denník a eviduje práce súvisiace s výstavbou budov. Spolupracuje s členmi projektového...

Urbanista navrhuje koncepcie a plány priestorových a funkčných väzieb v krajine a obci, vzťahy medzi nimi a vo vnútri ich samých.

Vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa

Hlavný stavbyvedúci riadi výstavbu stavebných objektov väčšieho rozsahu alebo vyššej zložitosti a koordinuje podriadených stavbyvedúcich.

Stavebný rozpočtár, kalkulant zabezpečuje cenovú agendu spoločnosti, komplexné spracovanie kalkulácií rozpočtových položiek stavebných prác, služieb a výrobkov do cenovej ponuky podľa (súťažných)...

Úplné stredné odborné vzdelanie

Kvalitár, kontrolór v stavebníctve kontroluje kvalitu vstupov stavebnej výroby, vykonaných stavebných prác a použitého materiálu.

Majster v stavebníctve riadi a organizuje práce na vymedzenom úseku pri zabezpečovaní úloh stanovených operatívnym plánom výroby.

Mechanik klimatizačných a chladiarenských zariadení vykonáva montážne, servisné práce a celkové riadenie prác pri výrobe, opravách a rekonštrukciách klimatizačných, chladiarenských a...

Predavač stavebného materiálu dopĺňa tovar, v prípade potreby obsluhuje zákazníkov, poskytuje informácie zákazníkom, označuje tovar cenovkami a kontroluje správnosť cenoviek.

Revízny technik elektrických zariadení vykonáva revízie elektrických zariadení a bleskozvodov a vystavuje revízne správy.

Stavbyvedúci organizuje, riadi a koordinuje stavebné práce a iné činnosti na stavenisku a na stavbe. Sleduje spôsob a postup uskutočňovania stavby v súlade s overenou projektovou dokumentáciou a časovým plánom výstavby....

Stavebný technik kontroly kvality, laborant vykonáva kontrolu vykonaných stavebných prác a zároveň identifikuje a odoberá hrubé vzorky širokého sortimentu týkajúce sa stavebníctva.

Stavebný technológ určuje technologické postupy alebo zabezpečuje technologickú prípravu stavebnej výroby.

Umelecký sklenár a vitrážista zhotovuje umelecké sklenené výplne a spája ich do olovených profilov.

Stredné odborné vzdelanie

Betonár vykonáva betonárske práce pri zhotovovaní monolitických a prefabrikovaných stavebných konštrukcií z betónu, oceľobetónu a predpätého betónu.

Dláždič kladie interiérové a exteriérové dlažby všetkých druhov a navrhuje spôsoby opráv poškodených dlažieb. Zhotovuje a opravuje chodníkové a cestné dlažby, vonkajšie dlažby...

Inštalatér vykonáva montáže, údržbu a opravy inštalačných rozvodov (rozvodov vody, kanalizácie, plynu a vykurovania) v budovách. Montuje a demontuje zariadenia na rozvodoch, kontroluje kvalitu rozvodov, bezpečnosť a spoľahlivosť...

Izolatér montuje a opravuje rôzne druhy izolácií proti teplu, chladu, vlhku, hluku, otrasom a chemickým vplyvom.

Kachliar navrhuje a realizuje stavby a rekonštrukcie, montuje, demoluje, demontuje a opravuje kachľové pece, sporáky na pevné palivo, krby, udiarne, pece, grily, vrátane zariadení pre odvod spalín a ostatné individuálne...

Kamenár opracováva kameň ručnými a strojovými technológiami. Osadzuje, čistí, konzervuje a udržiava výrobky z kameňa. Pozná vlastnosti a použitie stavebných materiálov používaných v kameňospracujúcom...

Lakovač, natierač kovových konštrukcií, zariadení, dopravných prostriedkov aplikuje farby a náterové hmoty na povrchovú úpravu kovových konštrukcií a výrobkov, ovláda správne použitie...

Lešenár stavia, rozoberá a upravuje rôzne druhy lešenia a špeciálne konštrukcie z lešenia.

Maliar vykonáva úpravy vnútorných a vonkajších povrchov stavebných konštrukcií a objektov aplikáciou rôznych druhov malieb a náterov.

Mechanik, opravár stavebných strojov a zariadení v stavebníctve vykonáva činnosti spojené s nastavovaním, montážou, rekonštrukciou, opravou a údržbou stavebných a cestných strojov, zariadení a...

Montér kanalizácií, vodovodov a plynovodov (potrubár) zriaďuje, montuje a opravuje údržbárske a plynárenské zariadenia a siete.

Montér suchých stavieb, sadrokartonista vykonáva práce zo sadrokartónu a lisovaných minerálnych dosiek na stavebných konštrukciách a pri úpravách povrchov.

Murár zhotovuje stavebné konštrukcie murovaním a betónovaním, osadzuje jednoduché oceľobetónové, drevené, kovové a plastové výrobky.

Obkladač vykonáva obkladačské práce, zhotovuje obklady a dlažby všetkých druhov a navrhuje spôsoby opráv poškodených obkladov.

Omietkar vykonáva odborné činnosti pozostávajúce z povrchovej úpravy vnútorných a vonkajších častí budov, objektov a konštrukcií, aplikáciou rôznych druhov interiérových a...

Operátor stavebných strojov riadi, obsluhuje a udržiava stavebné pracovné stroje a zariadenia.

Operátor stavebných strojov a mechanizmov riadi a vedie rôzne pracovné stroje a mechanizmy v stavebníctve.

Podlahár zhotovuje podlahy všetkých druhov a navrhuje spôsoby opráv poškodených podláh. 

Sklenár pripravuje sklenený materiál a tabuľové sklo na zasklievanie stavebných a iných prvkov v dielni.

Stavebný a prevádzkový elektrikár vykonáva montáže, inštalácie a opravy vyhradených elektrických zariadení v budovách a iných stavebných objektoch počas ich výstavby, ako aj prevádzky a...

Stavebný klampiar vykonáva stavebné klampiarske  práce, zhotovuje, montuje a opravuje klampiarske výrobky. 

Stavebný montážnik jednoduchých stavieb vykonáva montáže objektov bytovej, občianskej a priemyselnej výstavby.

Stavebný stolár vyrába a montuje stavebno-stolárske výrobky a konštrukcie.

Stavebný zámočník zhotovuje stavebné zámočnícke prvky a zabezpečuje ich montáž a opravy.

Strechár vykonáva montáž, údržbu, opravy a rekonštrukcie všetkých druhov strešných krytín, strešných plášťov a strešných konštrukcií plochých a...

Strelmajster pripravuje a vykonáva trhacie práce malého a veľkého rozsahu pre rôzne stavebno-výrobné činnosti.

Studniar zakladá, zriaďuje, rekonštruuje a oživuje studne všetkých profilov a hĺbok. Vykonáva opravy alebo výmeny chybného plášťa studne a jeho izolácie. Čistí a dezinfikuje studne, obsluhuje...

Štukatér, kašírnik samostatne realizuje štukatérske práce na stavebných konštrukciách a úpravy povrchov s použitím malty a sádry.

Tapetár vykonáva povrchové úpravy stien a stropov aplikáciou rôznych druhov tapiet.

Tesár vykonáva tesárske práce, montáž, údržbu a opravy tesárskych konštrukcií.

Železiar v stavebníctve pripravuje, spracováva a zhotovuje betonársku výstuž alebo jej časti.

Žeriavnik riadi zdvíhacie stroje, zariadenia a dopravuje s nimi náklad na určené miesto.

Nižšie stredné odborné vzdelanie

Asfaltér vykonáva uloženie a finálnu úpravu jednotlivých vrstiev pozostávajúcich zo zmesi kameniva obaleného asfaltom pri realizácii dopravných stavieb (cesty, chodníky a iné spevnené plochy).

Pomocný pracovník na stavbe budov vykonáva jednoduché, pomocné, obslužné a dokončovacie práce pri výstavbe budov pod dohľadom a podľa pokynov kvalifikovaných zamestnancov s ručným náradím a strojným...

Pomocný pracovník pri výstavbe a údržbe pozemných komunikácií vykonáva jednoduché pomocné, prípravné a rutinné práce na pozemných komunikáciách pod dohľadom a podľa pokynov...

Nižšie stredné vzdelanie

Kopáč vykonáva základné stavebné výkopové práce, ako ručné výkopy, odkopávky, prekopávky a zárezy vo všetkých horninách.

Stavebníctvo je technický odbor, ktorý sa zaoberá výstavbou, realizáciou a riadením stavebnej činnosti. Všetky stavebné činnosti sú usmerňované platnými legislatívnymi normami, pričom nosnou legislatívnou normou je stavebný zákon (zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov). Podľa stavebného zákona sa stavby delia podľa vyhotovenia a účelu na pozemné, vodné, dopravné a inžinierske. Pre pozemné stavby sú typické bytové budovy (napr. bytové a rodinné domy, študentské domovy, domovy dôchodcov a pod.) a nebytové budovy (napr. hotely, penzióny, administratívne budovy, stanice, garáže, priemyselné budovy, školy, nemocnice, športoviská, poľnohospodárske budovy, sklady a pod.). Vodnými stavbami sú stavby, prípadne ich časti, ktoré umožňujú využívanie vôd alebo iné nakladanie a hospodárenie s vodou. Ide o stavby, ktorými sa upravuje, mení alebo zriaďuje koryto rieky, stavby na ochranu pred povodňami, priehrady, vodné nádrže, rybníky, studne, potrubia, stavby na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov a ďalšie. Veľmi dôležitými sú inžinierske stavby, bez ktorých sa nezaobíde žiadna výstavba. Ide najmä o diaľkové a miestne rozvody vody alebo pary, ropovody, plynovody, úpravne vôd, kanalizácie, elektronické komunikačné siete a vedenia, telekomunikačné stožiare, transformačné stanice, rozvody elektriny, televízne káblové rozvody, banské stavby a pod. Medzi dopravné stavby patria diaľnice, miestne a účelové komunikácie, chodníky, parkoviská, železničné, vzletové, pristávacie, rolovacie a lanové dráhy, mosty, tunely, nadchody, podchody a pod. Významnou zložkou stavebníctva je tiež výroba rôznych druhov stavebných dielcov (napr. predpätých väzníkov, stĺpov, stropných dosiek, betónových prievlakov, schodov, cestných panelov, tvárnic, dlaždíc a pod.). Stavby a budovy, ktorých je stavebníctvo realizátorom, sú dôležitou súčasťou investícií, resp. tvorby hrubého fixného kapitálu v ekonomike SR. Okrem ekonomického rozmeru majú stavby ako diela dlhodobej životnosti estetický, architektonický, kultúrny a sociálny význam.

Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky prešlo slovenské stavebníctvo rozsiahlou reštrukturalizáciou, ktorá zahŕňala najmä zmeny vlastníckych vzťahov, zmeny právnej formy podnikateľských subjektov i zmeny počtu a veľkosti stavebných firiem. Vytvorilo si organizačnú štruktúru bežne uplatňovanú v zahraničí, založenú na hierarchii malých (do 49 zamestnancov), stredných (do 249 zamestnancov) a veľkých (nad 250 zamestnancov) podnikov. Slovenskému stavebníctvu sa v priebehu času podarilo adaptovať na súčasné trhové podmienky a výrazne zlepšiť architektonickú úroveň a kvalitu stavieb.

Stavebníctvo predstavuje jedno z najdôležitejších odvetví hospodárstva SR. Jeho ročný podiel na tvorbe hrubého domáceho produktu (HDP) sa pohybuje okolo 7%. Rozhodujúce postavenie majú v súčasnosti súkromné podniky, ktoré nahradili niekdajšie štátne organizácie. Pre slovenské stavebníctvo je teda typický vysoký podiel stavebnej produkcie realizovanej súkromným sektorom. Stavebníctvo významne prispieva k rastu slovenskej ekonomiky a v mnohých smeroch je porovnateľné s úrovňou stavebníctva krajín EÚ (najmä z hľadiska technického, technologického a architektonického štandardu stavieb, kvality stavebných prác a rýchlosti výstavby, škály používaných materiálov a výrobkov a pod.).

V stavebníctve možno pozorovať viaceré negatívne javy, ktoré sú pre toto odvetvie charakteristické. Výrazným negatívnym faktorom je tzv. neregistrovaná (skrytá) ekonomika, ktorá predstavuje nákup stavebných prác bez účtovného dokladu. Jedná sa o nezdokladované služby, ktoré sa najčastejšie týkajú stavby, opráv a rekonštrukcie bytov a domov (napr. murárskych, maliarskych a tapetárskych prác, výmeny bytového jadra, dláždičských a obkladačských prác a pod.). Podľa kvalifikovaných odhadov je ročná hodnota nedokladovaných stavebných prác cca 250 až 350 mil. Euro. Ďalším negatívnym javom v stavebníctve je aj agresivita investorov. Developeri a investori mnohokrát presadzujú svoje stavebné zámery napriek nesúhlasu občanov žijúcich v miestach ich záujmu. V tejto súvislosti je vhodné viac prihliadať na názory miestneho obyvateľstva, na architektonický súlad investície s prostredím, do ktorého má byť zasadená a tiež na zachovanie miestnych historických objektov za účelom nenarušenia identity danej geografickej oblasti. Jedným z negatívnych javov sú nepochybne čierne stavby, teda stavby neohlásené, vybudované bez stavebného povolenia. Takéto stavby sa ťažko odhaľujú, ich výskyt je v našich podmienkach pomerne rozšírený. Ďalšie negatívne javy objavujúce sa v oblasti stavebníctva súvisia napr. s verejným obstarávaním stavebných prác, ich predražovaním, korupciou a pod.

Slovenské stavebníctvo si napriek nepriaznivej situácii, ktorej v posledných rokoch čelilo, dokázalo udržať pozíciu jedného z rozhodujúcich sektorov slovenskej ekonomiky. Globálna finančná a hospodárska kríza sa v stavebníctve najvýraznejšie prejavila v roku 2009, odkedy stavebná produkcia každoročne klesala. Napriek tomu, že v roku 2013 slovenská ekonomika ako celok zaznamenala rast, stavebníctvo malo naďalej klesajúcu tendenciu spôsobenú odkladaním či rušením realizácie nových zákaziek. Do budúcna sa však očakáva, že sa situácia v sektore stavebníctva bude zlepšovať.

V otázke rozvoja stavebníctva sú za rozhodujúce faktory považované najmä kvalifikácia, odbornosť a prax. Od roku 2005 je však v tejto oblasti evidovaný nedostatok kvalifikovaných pracovných síl. Tento stav môže byť ohrozujúci pre konkurencieschopnosť stavebných podnikov na slovenskom i európskom trhu. Napriek tomu, že zamestnanosť v stavebníctve má od roku 2002 rastúcu tendenciu, nie je v našich podmienkach k dispozícii dostatok kvalifikovaných pracovníkov (najmä v robotníckych a remeselných profesiách), pričom sa odhaduje, že tento stav sa bude ďalej prehlbovať. Príčinou je pravdepodobne aj nízka priemerná mzda v rámci sektora, dochádzka za prácou na veľké vzdialenosti a celkovo slabá atraktivita technických študijných odborov, ktoré výrazne zaostávajú napr. za humanitnými odbormi. Riešením tohto problému by mohla byť podpora a kvalitatívny rozvoj stredného odborného školstva a zavádzanie systému duálneho vzdelávania, ktoré by zabezpečilo nárast počtu odborne pripravených absolventov pre toto odvetvie. Zároveň je v tomto smere potrebná propagácia technického vzdelania, zintenzívnenie spolupráce škôl a podnikov a prispôsobenie obsahu vzdelávania potrebám praxe.

Ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť stavebníctva je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Cieľom hospodárskej politiky vlády SR v sektore stavebníctva je podpora hospodárskeho rozvoja včasnou a kvalitnou prípravou stavieb, v rámci ktorých sú prioritami výstavba a obnova bytových objektov, dopravnej infraštruktúry (železničných tratí, pozemných komunikácií a mostov, staníc, letísk a pod.), environmentálnych stavieb (čistiarní odpadových vôd, protipovodňových opatrení a pod.), štátnych a obecných investícií (rozvodov pitnej vody, kanalizácií, skládok odpadov a pod.), ale aj súkromných investícií (administratívnych budov, obchodných centier, hotelov, priemyselných objektov a pod.). Vláda SR považuje za potrebné zabezpečiť pre stavebníctvo podmienky, vďaka ktorým by bolo schopné presadiť sa v silnej konkurencii na domácom i zahraničnom trhu.

So stavebníctvom sú úzko späté aj geodézia a kartografia. Geodézia je matematická, fyzikálna a technická veda zaoberajúca sa určovaním tvaru a rozmerov Zeme, meraním a zobrazovaním tvaru, rozmerov a priestorovej polohy predmetov na zemskom povrchu alebo pod ním vzhľadom na geodetické body priestorovej siete, trigonometrickej siete, nivelačnej a gravimetrickej siete v priestore a čase s predpísanou presnosťou a použitím zákonných meracích jednotiek. Geodézia sa delí na viaceré špecializované odbory, ktorými sú napríklad geodetická astronómia, gravimetria, družicová geodézia, inžinierska geodézia, pozemkové úpravy, fotogrametria. Z technického hľadiska sem možno zaradiť aj kataster nehnuteľností. Úlohou geodézie je poskytovať grafické a číselné informácie o vzájomnej a priestorovej polohe bodov, objektov a iných prvkov na zemskom povrchu a javoch na ňom v rozličných odvetviach národného hospodárstva. Kartografia je vedný a technický odbor zaoberajúci sa zobrazovaním Zeme, kozmu, kozmických telies s objektmi a javmi na nich prostredníctvom digitálneho obrazu reality, mapy, atlasu, glóbusu s použitím mapových znakov, textového, obrazového alebo iného doplnenia. Úlohy geodézie a kartografie, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, ako aj orgánov štátnej správy pri vykonávaní geodetických a kartografických činností definuje zákon č. 215/1995 Z.z. Národnej rady Slovenskej republiky o geodézií a kartografii v znení neskorších predpisov.

Významnými inštitúciami pre oblasť geodézie a kartografie sú predovšetkým Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ÚGKK SR), Geodetický a kartografický ústav Bratislava (GKÚ) a Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave (VÚGK). ÚGKK SR je ústredným orgánom štátnej správy pre geodéziu, kartografiu a kataster nehnuteľností. Jeho hlavnou úlohou je štátna správa a odborný dozor v rezorte geodézie, kartografie a katastra. ÚGKK SR priamo riadi GKÚ a VÚGK. GKÚ je rozpočtová organizácia, ktorá má pôsobnosť pre celé územie SR. Jeho hlavnou úlohou je zabezpečovanie činností v oblasti budovania a údržby geodetických základov, centrálnej databázy katastra nehnuteľností a referenčných údajov pre geografické informačné systémy. GKÚ zároveň zabezpečuje správu Ústredného archívu geodézie a kartografie (ÚAGK) a prevádzku Odborového informačného strediska (OBIS). VÚGK je príspevkovou organizáciou, ktorej úlohou je vykonávať a zabezpečovať systematický, cieľavedomý, organizovaný a koordinovaný výskum a vývoj v odbore geodézie, kartografie a katastra nehnuteľností. Jeho činnosť je zameraná predovšetkým na budovanie informačných systémov v danej oblasti a na potreby rezortu ÚGKK SR a ďalších rezortných organizácií.

Výzvami v oblasti geodézie, kartografie a katastra nehnuteľností na najbližšie roky sú predovšetkým:

  • skvalitnenie a sprehľadnenie údajovej základne popisných a geodetických informácií katastra nehnuteľností, 
  • pokračovanie v preberaní výsledkov projektov pozemkových úprav, 
  • nasadenie nového systému katastra nehnuteľností, 
  • zabezpečenie správy, modernizácie a rozvoja geodetických základov, prepojenie národných realizácií súradnicových systémov na medzinárodné referenčné systémy,
  • zabezpečovanie aktuálnych geografických údajov pre celú verejnú správu. 

Geodézia a kartografia patria medzi najstaršie vedné odbory na svete. Z hľadiska kvalifikovanej pracovnej sily možno konštatovať, že je v tejto oblasti dostatočný počet vysokoškolsky vzdelaných absolventov (inžinierov geodetov a kartografov či autorizovaných geodetov a kartografov), čím je v tomto smere situácia lepšia ako v prípade kvalitných stredoškolsky vzdelaných pracovníkov, ktorých vyšší počet by toto odvetvie uvítalo. Vzhľadom na neustály rozvoj nových technológií, ktorý sa premieta aj do oblasti geodézie a kartografie, je zároveň potrebné zabezpečiť pre ľudí pracujúcich v tejto sfére možnosti celoživotného vzdelávania.

V sektore stavebníctva, geodézie a kartografie pôsobí cca 7% z celkového počtu osôb pracujúcich v hospodárstve SR, pričom najväčší podiel z nich tvoria samostatne zárobkovo činné osoby, t.j. živnostníci. Táto oblasť poskytuje široké možnosti profesijného uplatnenia predovšetkým pre tých, ktorí sú manuálne zruční (murári, inštalatéri, tesári, obkladači, montéri a pod.) a majú technické myslenie (projektanti, architekti, konštruktéri, technici a pod.).

Dôležitá legislatíva v oblasti stavebníctva, geodézie a kartografie:

  • Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov 
  • Zákon č. 133/2013 Z.z. o stavebných výrobkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 
  • Zákon č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov 
  • Zákon č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 
  • Zákon č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov 
  • Zákon č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov 
  • Zákon č. 216/1995 Z.z. o Komore geodetov a kartografov v znení neskorších predpisov 

Užitočné odkazy:

http://www.telecom.gov.sk/

http://stavebny.urad-online.sk/

http://www.ssiri.sk/

http://www.sksi.sk/

http://www.zsps.sk/

http://www.skgeodesy.sk/

http://www.vugk.sk/

http://www.gku.sk/

http://www.kgk.sk/

Použité zdroje: 

Ročenka slovenského stavebníctva 2014

Strategické zámery a tendencie vývoja stavebníctva do roku 2010 s výhľadom do roku 2015

Podnikanie v stavebníctve a jeho vplyv na zamestnanosť

Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov

Výročná správa 2014 Úradu geodézie, kartografie a katastra nehnuteľností

http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/

http://www.gku.sk/gku/o-ustave/

http://www.vugk.sk/

Zaujímavosti zo súčasnosti

Stavebníctvo, geodézia a kartografia Sektor stavebníctva, geodézie a kartografie spotrebúva veľké objemy materiálových vstupov najmä zo sektorov sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály; hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo; chémia a farmácia; ťažba a úprava surovín, geológia. Na zabezpečenie transportu stavebných materiálov využíva rozsiahle výkony sektora doprava, logistika a poštové služby. Pri výstavbe budov (bytových aj nebytových) a inžinierskych stavieb (dopravnej infraštruktúry, potrubných rozvodov, komplexných priemyselných stavieb, a i.) je nevyhnutná taktiež stavebná mechanizácia produkovaná v sektore automobilový priemysel a strojárstvo.

Stavebná produkcia zahŕňa práce na výstavbe, prestavbe, rozšírení, obnove, opravách a údržbe stavebných objektov, vrátane montážnych prác stavebných konštrukcií a hodnoty zabudovaného materiálu. Stavebná produkcia vykonaná vlastnými zamestnancami zahŕňa objem stavebnej produkcie, ktorý podnik realizoval zamestnancami zahrnutými do evidenčného počtu, ako aj osobami pracujúcimi na dohodu na stavebných prácach (vrátane produktívnej práce učňov). Okrem stavebnej produkcie vykonanej pre priamych investorov (odberateľov) sem patrí aj produkcia vykonaná pre vlastnú investičnú výstavbu a produkcia pre iných dodávateľov stavebnej produkcie, vrátane produkcie vykonanej v zahraničí.

Stavebná produkcia vykonaná vlastnými zamestnancami spolu (t.j. v tuzemsku a v zahraničí spolu) dosiahla za rok 2014 približne 4,49 mld. EUR a medziročne poklesla o 135,21 mil. EUR, čo predstavovalo pokles o 2,9 %. Stavebná produkcia vykonaná vlastnými zamestnancami v tuzemsku predstavovala 94,9 % z celkovej stavebnej produkcie, čiže jej dominantnú časť a oproti predošlému roku sa jej podiel zvýšil o 0,2 percentuálneho bodu. Najväčšiu časť stavebnej produkcie v tuzemsku tvorila nová výstavba, rekonštrukcia a modernizácia. Za rok 2014 táto časť produkcie dosiahla 3,0 mld. EUR, čo oproti predošlému roku predstavovalo zníženie o 149,67 mil. EUR (o 4,8 %). Produkcia týkajúca sa opráv a údržby sa zmenila len minimálne (bol zaznamenaný mierny rast), pričom jej hodnota za rok 2014 bola na úrovni 1,20 mld. EUR.

Prostredníctvom bytovej výstavby sektor stavebníctva, geodézie a kartografie výrazne ovplyvňuje životné podmienky obyvateľstva. V roku 2014 sa začalo s výstavbou 15 836 bytov, čo bolo o 1 078 bytov viac ako v predošlom roku. Z hľadiska druhu vlastníctva však bol vývoj diferencovaný. Kým u počtu začatých bytov vo verejnom vlastníctve došlo k medziročnému poklesu o 48,0 %, u súkromného vlastníctva bol zaznamenaný rast na úrovni 9,6 %. Počet dokončených bytov v roku 2014 bol 14 985, čo bolo o 115 bytov menej ako v roku 2013. Na poklese počtu dokončených bytov sa podieľali najmä byty vo verejnom vlastníctve, kde nastal pokles o 36,2 %, na rozdiel od rastu počtu dokončených bytov v súkromnom vlastníctve, a to o 1,9 %. Počet rozostavaných bytov k 31. 12. 2014 bol 62 042, čo bolo o 660 bytov viac ako k 31. 12. 2013. Pri verejnom vlastníctve ich pokles predstavoval 17,6 % a pri súkromnom vlastníctve sa ich počet zvýšil o 2,0 %.

V členení podľa Štatistickej klasifikácie produktov podľa činností predstavovala produkcia u budov a pri výstavbe budov hodnotu 466,34 mil. EUR za rok 2013 (aktuálne dostupné údaje). Produkcia pri stavbách a práci na stavbe inžinierskych stavieb predstavovala 990,47 mil. EUR, z čoho najväčšiu časť predstavovala stavebná produkcia vykonaná vlastnými zamestnancami pri položke cesty a železnice; práce na stavbe ciest a železníc, a to 619,47 mil. EUR. Špecializované stavebné práce sa z hľadiska vývojového trendu vyznačujú klesajúcim objemom produkcie a ich výška v roku 2013 bola 545,88 mil. EUR, z čoho najväčšiu časť tvorili elektrické, inštalačné a iné stavebnomontážne práce, a to 215,47 mil. EUR.

Vyššie uvedené informácie sektorového charakteru boli spracované zo zdroja Štatistického úradu SR - databáza SLOVSTAT, Ročenka stavebníctva SR 2014, Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR - Ročenka slovenského stavebníctva 2015 a z vlastných zdrojov spracovaných Realizačným tímom NSP.

Zaujímavosti z histórie

Zaujímavú architektúru má budova Slovenského rozhlasu v Bratislave na Mýtnej ulici, ktorá je postavená z oceľovej konštrukcie v tvare obrátenej pyramídy. Autormi projektu sú Štefan Svetko, Štefan Ďurkovič a Barnabáš Kissling. Projekt vznikol v roku 1967. Stavba bola dokončená až v roku 1983. Je tu umiestnený aj jeden z najväčších organov na Slovensku. Celková výška budovy po vrchol antény je 80 m. So skúšobným vysielaním z tejto budovy sa začalo v roku 1984. Pravidelné vysielanie prebieha od marca 1985.

Most Apollo je najnovší most cez rieku Dunaj. Nachádza sa v Bratislave medzi Starým mostom a Prístavným mostom. Jeho rozpätie je 231 m, celková dĺžka premostenia, vrátane estakád 835 m a dĺžka hlavného mostného poľa 517 m. Most má 20 pilierov, výška jeho oblúku je 36 m. Hmotnosť mostného poľa je 5 240 t. Most Apollo bol nominovaný odborníkmi Americkej spoločnosti pre technické inžinierstvo spolu s ďalšími štyrmi najlepšími stavbami sveta na prestížnu cenu Opal Awards 2006, pričom to bola jediná európska stavba, ktorá bola v tom roku nominovaná.

Na mieste, kde kedysi stálo závodisko, sa v súčasnej dobe vyníma jedna z dominantných stavieb, ktorá sa medzi architektonicky významné skvosty zapísala pred niekoľkými rokmi, a to hneď svetovým prvenstvom. Petronas Twin Towers metropole Malajzie Kuala Lumpur bola najväčšia dvojica budov na svete po dobu celých šiestich rokov, pokiaľ sa v roku 2004 nepostavil na čelo mrakodrap v Taipei. Avšak titul „najvyššie dvojičky“ si nesie dodnes.

Dubajská veža (Burdž Dubaj) v metropole Spojených arabských emirátov sa stala s výškou 555,3 m oficiálne najvyššou budovou na svete. Po dokončení tejto konštrukcie sa predpokladá výška veže Burdž Dubaj vyše 800 m.

Mrakodrap Sky City One s výškou 838 m má tromfnúť doteraz najvyššiu budovu sveta - vežu Burdž Chalífa v Dubaji, Spojené arabské emiráty. Sky City One vyrastie v Changša, hlavnom meste provincie Hunan.

Na Slovensku je najvyššou budovou Tower 115 (bývalé Presscentrum) na Pribinovej ul. v Bratislave. Jej výška 115 m je však meraná až po vrchol vysielača umiestneného na streche budovy. Preto niektorí považujú za našu najvyššiu budovu sídlo Národnej banky Slovenska na Mýtnej ul. v Bratislave s výškou 111 m.

Každoročne sa na Slovensku organizuje prezentačná celoštátna verejná súťaž „Stavba roka“, v ktorej sa hodnotia dokončené stavebné diela. Vyhlasuje sa pre všetky stavebné diela (novostavby a rekonštrukcie) realizované na území Slovenskej republiky bez ohľadu na štátnu príslušnosť autora architektonického riešenia, projektanta, zhotovovateľa, ako aj stavebníka.

Najvyšší žeriav na Slovensku mal 317 m a pomáhal pri rekonštrukcii komínu vo Vojanoch v roku 1997.

Žeriav, ktorý dosiahne päťdesiatmetrovú výšku, sa zmestí na 10 – 12 kamiónov. Jeho kompletné dokončenie alebo rozobratie trvá až dva dni.

Tunel Branisko je s dĺžkou 4 975 m najdlhší slovenský diaľničný tunel. Nachádza sa na diaľnici D1 medzi Beharovcami a Fričovcami, medzi okresmi Levoča a Prešov. Tunel sa začal raziť v apríli 1996. Južná tunelová rúra bola otvorená do skúšobnej prevádzky v júni 2003. Od roku 2004 je v prevádzke aj druhá tunelová rúra.

Tunel Sitina je diaľničný tunel na diaľnici D2 v Bratislave. Tvoria ho dve samostatné tunelové rúry, pričom každá je dvojpruhová. Razenie tunela sa začalo v októbri 2003 a skončené bolo v máji 2005. Tunel bol otvorený v júni 2007. Priemerná dopravná intenzita dosahovala v prvých mesiacoch po spustení až 45 000 vozidiel za 24 hodín (v pracovných dňoch).

Zdroje:

pracujem
pracujem Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...
ISTP

Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...

Pomocník

Máte otázky?
Vitajte v ISTP

Váš Internetový Sprievodca Trhom Práce

Na základe rozhodnutia o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade PSVR si, prosím, upravte registračné údaje.

Dobrovoľne nezamestnaný

Chcem pracovať

Potvrdenie

Vykonať požadovanú akciu?

Áno Nie