Dohody majú dať stop čiernej práci

Hľadám prácu
Poslanci rozhodujú o novele, ktorá má vylúčiť zmluvy s nezamestnanými so symbolickou odmenou. Nezamestnaní, ktorí sú evidovaní na úrade práce, ešte môžu pracovať na zmluvu, aj na kratší pracovný čas, aj na dohodu. Od mája už táto možnosť odpadne. Budú môcť uzavrieť len dohodu, a to maximálne na 40 dní v roku. Taký je návrh novely zákona o službách zamestnanosti, ktorý je v parlamente.

Maximálna odmena

Naďalej má byť obmedzená aj výška ich príjmu. Mesačne môžu zarobiť maximálne 75 percent sumy životného minima, čo je aktuálne približne necelých 149 eur. V tom sa meniť nič nebude. Jedine to, že výšku zárobku budú musieť už zdokladovať úradu ešte pred nástupom do práce. „Maximálna suma zárobku sa nemení. Avšak jediný spôsob, ako bude môcť evidovaný nezamestnaný pracovať, bude na dohodu,“ vraví Michal Stuška, hovorca ministerstva práce. Počas evidencie budú môcť pracovať len na niektorú z typov dohôd – o vykonaní práce, o pracovnej činnosti a to maximálne 40 dní v roku.

Dohody len pre nezamestnaných

„Vychádzame z toho, že ak je pre zamestnávateľa zamestnanec atraktívny, môže mu dať aj dlhšiu pracovnú zmluvu,“ objasnil Stuška a zdôraznil, že rezort nejde obmedzovať všetky dohody. „Len tie, ktoré budú uzatvárať nezamestnaní.“ Sprísnenie kritérií odôvodňuje tým, že priemerne okolo 60-tisíc ľudí zvyklo počas evidencie pracovať na dohodu. A práve v týchto prípadoch inšpektoráty práce a aj úrady práce narážali na prípady, keď to zamestnávatelia zneužívali. „V dohode si určili napríklad výšku odmeny do sumy potrebnej pre zotrvanie v evidencii uchádzačov o zamestnanie, teda do 149 eur, a zvyšok im pravdepodobne vyplácali na ruku. Prípadne na konci mesiaca zamestnávateľ potvrdil zamestnancovi nulový príjem a vyplácal na ruku,“ skonštatovala Slavěna Vorobelová, hovorkyňa Národného inšpektorátu práce. Ich počet podľa rezortu práce svedčí o tom, že boli zneužívané. Najmä u dlhodobo nezamestnaných sa tak strácala motivácia nájsť si pevné zamestnanie. Odrádzajú ich aj exekučné zrážky, ktoré ich dostávajú do dlhovej pasce.

Motivácia nezamestnaných

Rezort práce chce motivovať ľudí prijať a udržať si miesto, ktoré im sprostredkoval úrad práce. Počas šiestich mesiacov od skončenia zamestnania sa nebudú môcť opätovne evidovať, ak takto sprostredkované zamestnanie skončia do jedného mesiaca. Niektorí totiž pre obavu, že ich úrad z evidencie vyradí, ak ponuku odmietnu, ju radšej prijali. Spravidla však len na krátky čas, potom bezdôvodne skončili a znovu sa zaevidovali. „Odmietajú sa zapojiť aj do niektorého z nástrojov, ktoré by im pomohli nájsť si prácu. Tým v podstate odmietajú pomoc úradov,“ skonštatoval Stuška.

Reštriktívne opatrenia

Novela sa podľa advokátky Vlasty Kovalančíkovej výrazne dotkne najmä ľudí, ktorí sú evidovaní na úrade práce ako uchádzači o zamestnanie. „Uvidíme, čo prinesie v praxi. Osobne si myslím, že takéto reštriktívne opatrenia výraznou formou neprinesú reálny nárast zamestnanosti. Navrhované obmedzenia podnietia ľudí pracovať na čierno aj naďalej a navonok spĺňať súčasne i podmienky uchádzačov o zamestnanie,“ myslí si advokátka. Keďže ešte neprešla parlamentom, nepovažuje za vhodné vyjadrovať sa k jej obsahu podrobnejšie. „Počkajme si na jej konečné znenie,“ dodala advokátka.

Aké obmedzenia prinesie nezamestnaným novela

Čo platí teraz:

1. Tí, ktorí budú evidovaní na úrade práce, môžu pracovať na základe dohody alebo na pracovnú zmluvu, v nej si dohodnúť aj skrátený úväzok. Mesačne však môžu maximálne zarobiť 75 percent sumy životného minima, čo je aktuálne 149 eur.
2. Pracovať môžu znovu aj u toho zamestnávateľa, s ktorým skončili pracovný pomer.
3. Môžu pracovať tiež u toho, ktorý ich odmietol zamestnať počas predchádzajúcich šiestich mesiacov.
4. Povinnosť nahlasovať uzavretie dohody alebo pracovnej zmluvy nemajú jednoznačne určenú.

Po novom:

1. Výrazne sa obmedzí zárobková činnosť nezamestnaných – nebudú môcť pracovať na pracovnú zmluvu, ale len na niektorý z typov dohôd (o vykonaní práce, o pracovnej činnosti), a to maximálne 40 dní v roku. Maximálna suma zárobku sa meniť nebude.
2. Nebudú môcť pracovať vo firme, v ktorej pracovali pred zaradením do evidencie.
3. Nebudú môcť nastúpiť do práce tam, kde ich odmietli prijať počas predchádzajúcich šiestich mesiacov.
4. Budú musieť nahlasovať úradu práce uzavretie dohody a preukazovať aj príjem – inak im hrozí vyradenie z evidencie.

ZDROJ: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Nerovné podmienky súťaže

Dohody umožňujú nerovnaké podmienky hospodárskej súťaže a nerovnaké zaobchádzanie, tvrdí advokátka Vlasta Kovalančíková. „Znevýhodňujú a obmedzujú zamestnancov pracujúcich na dohodu v porovnaní so zamestnancami v pracovnom pomere. Sú lacnou a zneužívanou pracovnou silou.“ Pripomína, že aj dohodári majú nárok na minimálnu mzdu. Pracovný čas počas 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín a u mladistvého zamestnanca v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín. Zamestnávatelia im nemôžu nariadiť pracovnú pohotovosť, ani prácu nadčas. Pre dôležité osobné prekážky v práci, ktoré zasiahli do času, na ktorý zamestnávateľ určil výkon práce, je povinný ospravedlniť túto neprítomnosť zamestnanca. „Za tento čas dohodárovi náhrada mzdy nepatrí, na rozdiel od zamestnanca, ktorý je zamestnaný na základe pracovnej zmluvy, a ktorý má v takomto prípade nárok na náhradu mzdy,“ upozorňuje advokátka. Dohody sa nemôžu uzatvárať ani na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona. „Zákonník práce štatút zamestnanca, až na pár drobností, dohodárovi nepriznáva,“ vraví Kovalančíková. Nemá nárok na dovolenku, na stravné lístky ani na odstupné. Tým je pre zamestnávateľov stále lacnejšou alternatívou oproti zamestnancovi na trvalý pracovný pomer.

Peniazmi na ruku ľudia obchádzajú sociálny systém
Čas ukáže, či sprísnenie kritérií pri zamestnávaní ľudí evidovaných na úradoch práce pomôže.

Len na dohodu a len na 40 dní. Taký je návrh, ktorým sa sprísnia podmienky pri zamestnávaní ľudí evidovaných na úradoch práce. Aby sa im oplatilo stratiť príspevok v nezamestnanosti a ísť pracovať, mali by sa nízko zarábajúcim znížiť dane a odvody, myslí si Peter Kremský, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska.

Nezamestnaní sa budú môcť zamestnať len na dohodu a maximálne na 40 dní v roku. Bude ich to motivovať, aby sa zamestnali natrvalo?
Ťažko povedať. Vyžaduje si to dôkladnú znalosť Zákonníka práce. Všetky zmeny však majú za úlohu pomôcť nezamestnaným k trvalej práci, čo je určite dobrý plán. Firmám by to malo znemožniť špekulatívne zamestnávať nezamestnaných načierno a vyplácať im dohody do určenej výšky, čo sa dnes bežne robí. Má to svoje plusy aj mínusy. Ale zatiaľ sa určite nedá povedať, či to zaberie a nakoľko. Ani do akej miery to zníži nezamestnanosť skutočne a do akej iba formálne, keď sa ľudia radšej odhlásia z úradu práce, aby nemuseli chodiť a nosiť tam potvrdenia.

Naďalej budú môcť zarábať len časť životného minima, 75 percent. Je to správne?
Má to svoju logiku. Súhlasíme s tým, že keď niekto zarába, nemal by brať aj príspevok v nezamestnanosti. Otázka je, či tie pomery majú byť nastavené takto.

Pripustili ste, že zamestnávatelia dohody doteraz zneužívali. Do zmluvy dávali túto maximálnu odmenu a sumu nad ňu im dávali na ruku. Tvrdí to aj rezort práce. Vy ste tiež zaznamenali takéto prípady?
Určite je to pomerne bežné, často sa o tom hovorí. Je to neetické, je to obchádzanie sociálneho systému.

Ľudia v evidencii už nebudú môcť pracovať u toho, kto ich odmietol prijať do práce počas predchádzajúcich šiestich mesiacov. Myslíte si, že je to správne?
Určite je to prevencia podvodov, uvidíme, či bude fungovať.

Ako by ste navrhli riešiť situáciu nezamestnaných?
Dôležité je znížiť dane a odvody nízko zarábajúcich, aby sa im oplatilo stratiť príspevok v nezamestnanosti a ísť pracovať. Náklady na prácu sú teraz privysoké, a preto veľa firiem špekuluje. Radšej platí na dohodu plus hotovosť, prípadne minimálnu mzdu plus hotovosť. Tiež by bolo vhodné, aby sa zrušili odvody zamestnávateľa, ktoré predražujú prácu, ale zamestnanec si ich vlastne neuvedomuje. Najvýznamnejším dôvodom, prečo podnikatelia nezvyšujú zamestnanosť vo svojich firmách, sú práve vysoké odvodové a daňové zaťaženie zamestnancov. Potvrdzujú to aj prieskumy.

Slovensko sa trápi s dlhodobo nezamestnanými. Ako sa s tým vyrovnať?
Áno, ide o tých, ktorí sú bez práce viac ako rok. Sú ich takmer dve tretiny. Dôležité je umožniť im nájsť si prácu, cestovať za ňou, rekvalifikovať sa, naučiť sa nové zručnosti a dostať sa z demotivácie a iných bariér vstupu na trh práce. V tomto vidíme málo aktívnych opatrení, ako týmto ľuďom pomôcť začať pracovať aspoň na čiastočný úväzok, zo začiatku z domu a podobne. Títo ľudia často nechcú cestovať za prácou preto, že sa starajú o deti, rodičov, príbuzných, pretože štátne sociálne služby fungujú slabo. Ak by ich štát zlepšil, uvoľnil by týchto ľudí pre trh práce.
Zdroj: Helena Kokolová (Hospodárske noviny)   Foto: Shutterstock

"Všetky práva vyhradené. Publikovanie tohto článku je bez predchádzajúceho písomného súhlasu Hospodárskych novín porušením autorského zákona."

Mohlo by vás zaujímať:

Poslať priateľovi
pracujem
pracujem Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...
ISTP

Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...

Pomocník

Máte otázky?
Vitajte v ISTP

Váš Internetový Sprievodca Trhom Práce

Na základe rozhodnutia o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade PSVR si, prosím, upravte registračné údaje.

Dobrovoľne nezamestnaný

Chcem pracovať

Potvrdenie

Vykonať požadovanú akciu?

Áno Nie