Zdravotný dohľad sa bude meniť

Mám prácu
V čom sa uľahčí zdravotný dohľad na pracoviskách, ako sa lepšie využijú preventívne prehliadky, prečo prídu bezpečnostní technici o niektoré právomoci. Dozviete sa z nasledujúcich odpovedí.


1. Postoj štátu

Ako chce vláda riešiť doterajšiu situáciu v pracovnej zdravotnej službe, s ktorou sú podnikatelia takí nespokojní?
Začiatkom októbra schválila vláda materiál Návrh riešenia zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby zo strany zamestnávateľa vo väzbe na počet zamestnancov a stupeň zdravotného rizika. Predložila ho preto, lebo registrovala výčitky podnikateľskej verejnosti, avšak uvedomujúc si, že za predošlého stavu, keď sa táto povinnosť pre veľkú časť firiem zrušila, ju Európska komisia napadla. Pre nesúlad situácie s právom EÚ. Aj preto sa zaviazala v programovom vyhlásení, že urobí zmenu v riešení otázky ochrany zdravia pracovníkov, ktoré v súčasnosti zabezpečujú najmä pracovné zdravotné služby. Uvedený materiál obsahuje návrh riešenia, zdôvodnenia, rešpektovanie smernice EÚ, ako aj odporúčania pre legislatívny postup. Zdôraznila však aj čo najvyššiu mieru zachovania ochrany zdravia zamestnancov.

2. Plánovaná reforma

Čo konkrétne chce štát v lekárskej službe upraviť? Komu by sa mohli doterajšie povinnosti uľahčiť?
Zmena by sa mala týkať 1. kategórie pracovného rizika, pre týchto zamestnávateľov chce ministerstvo zdravotníctva povinnú pracovnú zdravotnú službu zrušiť. V ďalšej, 2. kategórii, by sa malo určiť, ktoré povolania túto službu potrebujú a ktoré nie. Všetko je však zatiaľ v rovine plánov. Ďalej sa navrhuje zaviesť ohlasovaciu povinnosť zamestnávateľov pre pracovné riziko 1. a 2. kategórie, čo by sa ohlasovalo na úrade verejného zdravotníctva. Taktiež sa navrhuje zaviesť jednorazovú povinnosť – prvotné posúdenie zdravotného rizika pri všetkých kategóriách prác na pracovisku. Zabezpečí ho zamestnávateľ a urobí ho buď lekár špecialista, alebo verejný zdravotník. Z posúdenia vzíde posudok a kategorizácia pracovného rizika.

3. Zmena pri technikoch

Na súčasnom stave zdravotnej služby sa najviac kritizuje to, že bezpečnostní technici majú neprimerané právomoci v oblasti zdravotného dohľadu. Zmení sa to?
Áno, s týmto sa počíta. Právomoc bezpečnostných technikov, autorizovaných bezpečnostných technikov a podnikateľov či firiem s podobným oprávnením, ktoré majú v oblasti pracovnej zdravotnej služby pre 1. a 2. kategóriu rizika, chce vláda zrušiť. Dôvodom je nedostatočná odborná erudícia na určovanie a posúdenie týchto rizík.

4. Úprava prevencie

Výhrady podnikateľov sú aj voči tomu, že rôzne preventívne prehliadky sa prekrývajú, pričom takéto prehliadky sú platené aj z verejného poistenia. Bude v tomto zmena?
Aj toto sa má zmeniť. Vláda chce navrhnúť zníženie platieb za pracovno-preventívne prehliadky zamestnancov, ktorí robia len práce v 1. a 2. kategórii. Zlacnenie platieb sa má zladiť s preventívnymi prehliadkami u všeobecných lekárov, aby sa využili – pokiaľ to bude možné – predtým vykonané lekárske vyšetrenia, ktoré sa hradia z verejného zdravotného poistenia. Hlavne pôjde o to, znížiť finančnú záťaž zamestnávateľa. Súčasne sa však musí zachovať jeho zodpovednosť za zdravie zamestnancov, ale – na druhej strane – aj zodpovednosť samotných zamestnancov za vlastné zdravie.

5. Zákonný kontext

Ktoré zákony riešia túto problematiku?
Pracovná zdravotná služba je definovaná ako preventívna a ochranná služba spolu s bezpečnostnotechnickou službou, na ktoré sa vzťahuje zákonom o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Všetky podrobnosti týkajúce sa pracovnej zdravotnej služby ďalej upravuje zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Pracovná zdravotná služba ako taká spadá do kompetencie ministerstva zdravotníctva, pričom je súčasťou ochrany zdravia pri práci. Treba podotknúť, že úniové právo v tejto oblasti upravuje dokument z roku 1989, podľa ktorého majú zamestnávatelia povinnosť chrániť zdravie všetkých zamestnancov. Smernica v čl. 7 zakladá povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť svojim zamestnancom preventívne a ochranné služby.

6. Kategorizácia ohrozenia

Ktoré práce spadajú do jednotlivých kategórií rizík ohrozenia zdravia?
Do 1. a 2. kategórie rizík ohrozujúcich zdravie pri práci spadajú najľahšie druhy činností. Konkrétne: 1. kategória zahŕňa tie druhy, kde je – vplyvom práce a pracovného prostredia – minimálne riziko poškodenia zdravia. 2. kategória zahŕňa druhy činnosti, pri ktorých faktory práce a pracovného prostredia neprekračujú limity a prípadné riziká nepoškodzujú zdravie. Do 3. kategórie patria práce, kde treba na zníženie zdravotného rizika pod limitnú úroveň urobiť jednak organizačné opatrenia a jednak sa musia použiť aj ochranné pomôcky. Do 4. kategórie patria činnosti, pri ktorých buď nie je možné zredukovať nadlimitné faktory, alebo sa vyskytuje rôzna kombinácia nevhodných podmienok s nevhodnými faktormi práce, prípadne priamo dochádza k zásahom chemikáliou, ožiarenia a podobne. V poslednej kategórii možno vykonávať prácu len po nevyhnutných opatreniach s ochrannými pomôckami a iba výnimočne, na obmedzený čas a najviac na jeden rok.

7. Povinnosti vedenia

Ako sa týka zamestnávateľa povinnosť zabezpečiť zdravotný dohľad v práci? Na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby určí zamestnávateľ dostatočný počet vlastných zamestnancov, ktorí sú s ním v pracovnoprávnom vzťahu alebo v podobnom pracovnom vzťahu. Ak zamestnávateľ zabezpečuje vykonávanie pracovnej zdravotnej služby pre svojich zamestnancov vlastnými zamestnancami, musí tento fakt bezodkladne písomne oznámiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva. Ak zamestnávateľ nemá na to vlastných zamestnancov, je povinný zmluvne zabezpečiť vykonávanie pracovnej zdravotnej služby dodávateľským spôsobom, teda „zvonka“.

8. Povinnosti živnostníka

Ak niekto podniká ako živnostník, ako sa ho týka zabezpečenie zdravotného dohľadu nad prácou?
Keď živnostník zamestnáva čo len jedného človeka (alebo viacerých ľudí), aj on musí zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu a ak sú povinné, tak aj lekárske prehliadky. Ak nikoho nezamestnáva, tak v prípade práce v rizikovej skupine 1. a 2. nemusí zabezpečiť pre seba zdravotný dohľad, avšak môže to urobiť dobrovoľne. Ak robí prácu v rizikovej skupine 3. a 4., musí pre seba zabezpečiť zdravotný dohľad primerane podľa zákona. Vymedzenie rizikových prác nie je legislatívne určené. Avšak zamestnávateľ aj podnikateľ/fyzická osoba, ktorí nezamestnávajú nikoho, ale majú prácu v 3. alebo 4. kategórii, musia zabezpečiť zhodnotenie rizika, určenie kategórie prác a posudok o riziku dodať úradu verejného zdravotníctva. Úradu musí takýto zamestnávateľ rovnako oznámiť aj každú relevantnú zmenu v podmienkach práce.

9. Posudzovanie podmienok

Ako musí zamestnávateľ posúdiť rizikové faktory na pracovisku?
Zamestnávateľ musí zabezpečiť pre všetkých zamestnancov zdravotný dohľad podľa kategórie práce, teda podľa miery zdravotného rizika. Táto povinnosť pozostáva z dohľadu nad pracovnými podmienkami a z posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu prostredníctvom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci. Povinnosti zamestnávateľa závisia od faktorov práce a pracovného prostredia, ktoré môžu ohroziť zdravie. Preto napríklad preventívne prehliadky vo vzťahu k práci nie sú povinné pre zamestnancov celoplošne, ale iba tam, kde je to odôvodnené. Kategórie prác sa určujú podľa vyhlášky ministerstva zdravotníctva.

10. Najrizikovejšie faktory

Ktoré vplyvy sú z hľadiska rizikovosti práce najviac zaťažujúce a najviac ohrozujúce?
Vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík sú to napríklad pevné aerosóly (prach), hluk, vibrácie, chemické faktory, karcinogény a mutagény, ďalej faktory spôsobujúce vznik profesionálnych kožných ochorení, ionizujúce žiarenie či elektromagnetické pole. Patria sem taktiež fyzická záťaž pri práci, psychická pracovná záťaž, záťaž teplom alebo záťaž chladom. Okrem toho majú na zdravie pri práci vplyv ďalšie pracovné činnosti, pri ktorých zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžadujú a určujú osobitné predpisy. Má sa tým na mysli napríklad práca v noci, určené práce so zobrazovacími jednotkami, práca s bremenami, práca vo výške pri použití horolezeckej techniky a podobne.

11. Zloženie tímu špecialistov

Z akých profesií musí byť zložený tím pracovnej zdravotnej služby?
Od roku 2014 tvorí tím pracovnej zdravotnej služby už len lekár a verejný zdravotník. Znamená to, že už nie je potrebné, aby súčasťou tímu bola aj zdravotná sestra.

12. Priebežné úpravy

V čom sa zmenili povinnosti zdravotného dohľadu od začiatku roku 2015? Podstatnou zmenou, ktorú spôsobila novela zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, bola povinnosť zabezpečiť zdravotný dohľad prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby aj pre zamestnancov, ktorí majú prácu zaradenú do prvej a druhej kategórie pracovného rizika. Predchádzajúci právny stav túto povinnosť zamestnávateľom prikazoval len u zamestnancov, ktorí robili rizikové práce zaradené do tretej a štvrtej kategórie. Od začiatku roka 2015 sa preto povinnosť zabezpečiť lekársku službu na pracovisku vzťahuje už na všetkých zamestnávateľov bez výnimky. Týka sa to tak právnických osôb, ako aj fyzických osôb – podnikateľov.

13. Odlišnosti v povinnostiach

Pre zamestnávateľa je rozdiel, ak musí zabezpečiť zdravotný dohľad len pre 1. a 2. kategóriu rizika, alebo aj pre 3. či 4. kategóriu. V čom je to iné?
Pre zamestnancov zaradených do 1. a 2. rizikovej kategórie je všetko flexibilnejšie. Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, či zabezpečí službu len pomocou vlastných zamestnancov alebo formou dodania tejto služby „zvonka“. Ak sa rozhodne urobiť to s pomocou vlastných zamestnancov, musí byť ich počet dostatočný, pričom potrebuje na to buď lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore, verejného zdravotníka, bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika, prípadne minimálny tím pracovnej zdravotnej služby. Zároveň musí, ak je to potrebné, zabezpečiť ambulanciu na preventívne prehliadky vo vzťahu k práci a vedenie dokumentácie. U zamestnancov, ktorí sú zaradení do 3. a 4. kategórie, musí pracovnú zdravotnú službu v plnom rozsahu vykonávať výlučne tím pracovnej zdravotnej služby, tak ako doteraz.

14. Dodanie služby

Čo v prípade, ak zamestnávateľ nemá vlastných zamestnancov na vykonanie zdravotnej služby?
Vtedy musí uzavrieť zmluvu o jej zabezpečení dodávateľsky. Uzavrie ju: 1) s fyzickou osobou – podnikateľom, respektíve právnickou osobou, ktoré majú oprávnenie na zdravotnú službu pri prácach 1. až 4. kategórie. Alebo 2) s fyzickou osobou – podnikateľom, respektíve právnickou osobou, ktorá má špecializáciu (na všeobecné lekárstvo, klinické pracovné lekárstvo a klinickú toxikológiu, pracovné lekárstvo, preventívne pracovné lekárstvo a toxikológiu, služby zdravia pri práci alebo v špecializačnom odbore verejné zdravotníctvo) pre prípad zamestnancov v 1. a 2. kategórii. Alebo 3) s fyzickou osobou – podnikateľom, ktorá je verejným zdravotníkom, alebo právnickou osobou s oprávnením na dohľad pre zamestnancov zaradených do 1. či 2. kategórie. Alebo 4) s fyzickou osobou – podnikateľom, ktorý je bezpečnostným technikom, prípadne autorizovaným bezpečnostným technikom s oprávnením na niektoré činnosti zdravotného dohľadu pre 1. či 2. kategóriu.

15. Drahá a zbytočná

U mnohých živnostníkov pracujú aj zamestnanci, na ktorých sa tiež vzťahuje zdravotná služba. Ako ju hodnotia samotní podnikatelia – živnostníci?
Podľa generálnej sekretárky Slovenského živnostenského zväzu Violy Kromerovej živnostníkom prekáža, že táto administratívne náročná povinnosť sa neprejavuje na kvalite zdravotných podmienok zamestnancov. Ambulancie a organizácie, ktoré majú na výkon služby povolenie, ju podľa nej robia draho, ale formálne. Občan z toho nič nemá. Systém treba zjednodušiť. Lekári by mali volať svojich pacientov na prehliadku aj z pohľadu svojho povolania. Lebo majú na ňu nárok aj z titulu zdravotného poistenia.

16. Zmena hodnotenia

Pracujem v chemickej prevádzke. Ako sa hodnotí zdravotný stav ľudí, ktorí sú zamestnaní v takomto prostredí?
Veľké spoločnosti, napríklad Slovnaft, majú tím lekárov so špecializáciou v odbore pracovné lekárstvo a hygiena práce. V Slovnafte by privítali zmenu v tlačive „Lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu“ v časti záver posudku. A to opätovnú úpravu jeho záverov na tri možné varianty kvôli jednoznačnosti posúdenia zdravotnej spôsobilosti. V minulosti to bolo možné – buď bol zamestnanec zdravotne spôsobilý na prácu, nebol zdravotne spôsobilý na prácu, alebo bol spôsobilý s obmedzením, napríklad ak nosil dioptrické okuliare. Toto hodnotenie je podľa Slovnaftu jednoznačné. V súčasnosti je však možných až päť variantov záverov lekárskeho posudku: zamestnanec je zdravotne spôsobilý na prácu, je spôsobilý na prácu s dočasným obmedzením, spôsobilý s trvalým obmedzením, dočasne nespôsobilý na prácu alebo dlhodobo nespôsobilý na prácu.

17. Zníženie byrokracie

Prečo sa zdravotná služba vzťahuje aj na administratívnych pracovníkov?
Mnoho zamestnávateľov to aj požaduje. Lebo podľa nich treba nájsť správnu hranicu medzi pozíciami, kde má zdravotná služba zmysel (rizikové pracoviská, výrobné závody atď.) a medzi tými, kde je to len zbytočná byrokracia. Právna úprava, pri ktorej platilo, že službu musia mať spoločnosti zaradené do tretieho rizikového stupňa a vyššie, by bola správnejšia, ako je súčasná úprava, kde ju majú všetci bez výnimky.

18. Rizikové profesie

Čo hovoria zamestnávateľské zväzy a združenia na zdravotnú službu?
Hodnotia ju inak ako malé firmy? Veľkí zamestnávatelia považujú túto službu za zbytočne rozsiahlu. Považovali by za správne, ak by ju vláda prehodnotila a upravila podľa minimálnych požiadaviek EÚ. Veľkí zamestnávatelia majú svojich podnikových lekárov a ambulancie, ktorí majú všetky predpoklady splniť ciele, ktoré má pracovná zdravotná služba a nemuseli by zamestnancov posielať do iných ambulancií. Zamestnávatelia sú za ponechanie povinnej zdravotnej služby, ale len pri rizikových povolaniach, ktoré si takéto preventívne opatrenie vyžadujú. Uvítali by jej zrušenie pre rizikové skupiny 1. a 2., kde je zbytočná. Očakávajú zníženie administratívnej záťaže a nákladov.

19. Cena služby

Koľko stojí zdravotná pracovná služba?
Desiatky až stovky eur ročne. Veď v čase, keď Slovensko ešte nemalo euro, zamestnávateľ platil za vstupnú prehliadku u lekára za jedného pracovníka 200 až 300 korún. Dnes je to 50 až 150 eur (vyše 1 500 až 4 500 korún). To je enormné zdraženie. Drobní podnikatelia hovoria, že zbytočný a drahý luxus v podobe zdravotnej služby si nemôžu dovoliť.

20. Priebeh rokovaní

Ako prebiehajú rokovania zamestnávateľov s ministerstvami o zmenách v tejto službe?
Výsledok svojich rokovaní podnikatelia ešte nevedia odhadnúť. Ale pri rokovaniach našli pre svoje názory pochopenie. Napríklad zástupcovia Slovenskej asociácie malých podnikov rokovali nielen na ministerstvách, ale niekoľkokrát aj s poslaneckým klubom SNS. Reakcie poslancov na požiadavky asociácie boli priaznivé. Okrem zdravotnej pracovnej služby chcú zamestnávatelia dosiahnuť aj to, aby si podnikatelia mohli dať do daňových výdavkov aj náklady na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, konkrétne na pitný režim. Chceli by tiež ustanoviť možnosť dobrovoľného úrazového poistenia.
Autori: Táňa Rundesová, Vladimír Turanský (Hospodárske noviny)
Foto: Shutterstock

"Všetky práva vyhradené. Publikovanie tohto článku je bez predchádzajúceho písomného súhlasu Hospodárskych novín porušením autorského zákona."

Mohlo by vás zaujímať:

Poslať priateľovi
Ahoj,
na stránke www.istp.sk som našiel/a informácie, ktoré by sa ti hodili: istp.sk/clanok/11672/Zdravotny-dohlad-sa-bude-menit
pracujem
pracujem Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...
ISTP

Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...

Pomocník

Máte otázky?
Vitajte v ISTP

Váš Internetový Sprievodca Trhom Práce

Na základe rozhodnutia o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade PSVR si, prosím, upravte registračné údaje.

Dobrovoľne nezamestnaný

Chcem pracovať

Potvrdenie

Vykonať požadovanú akciu?

Áno Nie