Nevzdajte sa práva na oddych. Tu sú pravidlá čerpania dovolenky

Mám prácu
O práve ľudí na dovolenku a čo všetko by ste mali o nej vedieť, píše Iveta Matlovičová zo Mzdovej akadémie Maxim. O rôznych aspektoch dovolenky vydala aj knihu Dovolenka.

Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom. Zamestnanci by mali čerpať dovolenku podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov a to tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka.

Odchýlky od plánu dovoleniek sú prípustné najmä v prípadoch, ak zamestnávateľ určí čerpanie na žiadosť zamestnanca. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca.

1. Právo určovať nástup na dovolenku má zamestnávateľ. Uvedené sa vzťahuje na celú výmeru dovolenky. Ak úlohy zamestnávateľa nebránia poskytnúť zamestnancovi dovolenku a na strane zamestnanca nie sú žiadne prekážky, zamestnávateľ by sa nemal brániť jej čerpaniu.
Upozornenie: Výnimka pri určení čerpania dovolenky (od 1.1.2013): Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky na príslušný rok najneskôr do 30. júna nasledujúceho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec. Toto právo zamestnanec môže (ale nemusí) využiť.

Príklad: Zamestnanec má z roku 2015 nevyčerpanú dovolenku 7 dní. Do 30. 6.2016 mu zamestnávateľ neurčil (nenaplánoval) jej „dočerpanie“ do konca roka 2016. Má zamestnávateľ právo určiť, kedy bude minuloročnú dovolenku zamestnanec čerpať?
V tomto prípade si termín, kedy bude čerpaná dovolenka, môže určiť sám zamestnanec, ale len v rozsahu nároku za rok 2015. Čerpanie minuloročnej dovolenky je zamestnanec povinný písomne oznámiť zamestnávateľovi najmenej 30 dní vopred.

2. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň 4 týždňov dovolenky v roku, ak má na ne zamestnanec nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca (napr. zamestnanec nie je práceneschopný). Ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej 2 týždne. Zamestnanec sa však môže dohodnúť so zamestnávateľom aj na inom rozsahu čerpania dovolenky.

3. Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť hromadné čerpanie dovolenky, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov. Hromadná dovolenka nesmie byť viac ako 2 týždne, ale ak ide o vážne prevádzkové dôvody, ktoré sa zamestnancom oznámia najmenej 6 mesiacov vopred, môže byť hromadná dovolenka určené na 3 týždne.

4. Zamestnávateľ je povinný oznámiť zamestnancovi čerpanie dovolenky aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca.

5. Zamestnávateľ nesmie určiť čerpanie dovolenky na dobu, keď je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, na dobu, po ktorú je zamestnanec na materskej dovolenke a rodičovskej dovolenke. Počas ostatných prekážok v práci na strane zamestnanca, môže zamestnávateľ určiť zamestnanovi čerpanie dovolenky len vtedy, ak zamestnanec sám o čerpanie dovolenky požiada (napr. ošetrovanie chorého člena rodiny).

6. Zamestnávateľ čerpanie dovolenky preruší, ak zamestnanec v priebehu dovolenky nastúpi službu v ozbrojených silách, ak bol uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz alebo ak ošetruje chorého člena rodiny.

Príklad: Zamestnanec mal čerpanie dovolenky zahrnuté v pláne dovoleniek. Má zamestnanec aj v tomto prípade povinnosť požiadať zamestnávateľa o schválenie čerpania dovolenky?
Áno, zamestnanec pred nástupom na dovolenku má povinnosť predložiť zamestnávateľovi žiadosť o jej schválenie (napr. vo forme dovolenkového lístka). Súhlas nadriadeného sa považuje zároveň aj za určenie nástupu na dovolenku.

Pochybenia zamestnávateľov a zamestnancov:
– Zamestnanci majú pochybnosti, kedy si môžu začať čerpať dovolenku. Tá možnosť nie je v zákone dátumovo ohraničená. Zamestnávateľ totiž môže určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky, aj keď doposiaľ nesplnil podmienky, t.j. neodpracoval 60 dní, ale je súčasne predpoklad, že zamestnanec podmienky pre vznik nároku na dovolenku splní do konca kalendárneho roka alebo do skončenia pracovného pomeru.
– Zamestnanci sa domnievajú, že ak majú dovolenku zahrnutú v pláne dovoleniek, že nemusia požiadať o schválenie jej čerpania. Ak by tak zamestnanec postupoval, a začal by čerpať dovolenku bez jej schválenia zamestnávateľom, jednalo by sa o porušenie pracovnej disciplíny.
– Zamestnávatelia majú pochybnosti, či môžu zamestnancom určiť čerpanie aj pol dňa dovolenky. Výnimočne to možné je; ide predovšetkým o prípady, kedy zamestnancovi nárok na dovolenku v takomto rozsahu vznikol.
– Zamestnávateľ nariaďuje zamestnancovi, najmä v súvislosti so skončením pracovného pomeru, čerpanie dovolenky bez dodržania určenej 14-dňovej lehoty na jej oznámenie.
Autorka: Iveta Matlovičová, Mzdová akadémia Maximm, tur (Hospodárske noviny)
Foto: Shutterstock

"Všetky práva vyhradené. Publikovanie tohto článku je bez predchádzajúceho písomného súhlasu Hospodárskych novín porušením autorského zákona."

Mohlo by vás zaujímať:

Poslať priateľovi
pracujem
pracujem Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...
ISTP

Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...

Pomocník

Máte otázky?
Vitajte v ISTP

Váš Internetový Sprievodca Trhom Práce

Na základe rozhodnutia o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade PSVR si, prosím, upravte registračné údaje.

Dobrovoľne nezamestnaný

Chcem pracovať

Potvrdenie

Vykonať požadovanú akciu?

Áno Nie