Čo viete o svojich právach na dovolenku? Kde robia firmy chyby? Rady a príklady

Mám prácu
V týždenných intervaloch zverejníme ďalšie 4 okruhy tém o dovolenkách, ktoré vás určite budú zaujímať. Povieme vám tiež to, v čom robia firmy a zamestnanci pri dovolenkách chyby. K tomu pridáme aj viaceré príklady.

Prvé pokračovanie
Dovolenka na zotavenie zohráva v pracovnom živote zamestnanca veľmi dôležitú úlohu. Tak ako má zamestnanec za vykonanú prácu právo na mzdu, po vykonanej práci mu vzniká právo aj na čas potrebný na regeneráciu a odpočinok po práci.

Nárok zamestnanca na dovolenku je základné právo každého zamestnanca, ktoré je garantované Ústavou SR. Ako však bude zamestnanec dovolenku tráviť, je len na jeho rozhodnutí. Zamestnávateľ má povinnosť počas čerpania dovolenky vyplatiť zamestnancovi náhradu mzdy, takže zamestnanec nezostane počas tejto doby bez príjmu.

Zamestnancovi vzniká nárok na dovolenku na kalendárny rok v rozsahu 20 dní, ak má 33 rokov a viac tak 25 dní. Výnimkou sú zamestnanci (v praxi pod skráteným názvom „učitelia“), ktorí majú nárok na 40 dní (riaditeľ školy a zástupca riaditeľa školy, riaditeľ školského výchovno-vzdelávacieho zariadenia a jeho zástupca, riaditeľ špeciálneho výchovného zariadenia a jeho zástupca, učiteľ, pedagogický asistent, vychovávateľ, majster odbornej výchovy, odborný zamestnanec, tréner športovej školy a športovej triedy, korepetítor, zahraničný lektor).

Ak zamestnanec nepracuje u zamestnávateľa celý rok, napríklad ak pracovný pomer vznikol alebo skončil v priebehu roka, vznikne mu nárok len na pomernú časť dovolenky, a to v dĺžke jednej dvanástiny z jeho ročnej výmery za každý celý odpracovaný mesiac. V obidvoch prípadoch však platí, že zamestnanec musí u zamestnávateľa odpracovať aspoň 60 dní v kalendárnom roku. V prípade, že túto podmienku zamestnanec nesplní, môže mu ešte vzniknúť nárok na dovolenku za odpracované dni, ale to len v prípade ak odpracuje aspoň 21 odpracovaných dní. Ak aj neodpracuje ani toto minimum, zamestnancovi nárok na dovolenku nevznikne.

Osobitná kategória zamestnancov – tí, ktorí pracujú po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, pracujú v sťažených alebo zdraviu škodlivých podmienkach, vykonávajú práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé – majú naviac nárok na dodatkovú dovolenku. Táto dovolenka je v rozsahu 5 dní za rok a zamestnanci ju musia prednostne vyčerpať, ak ju nevyčerpajú, tak im prepadne.

Príklad: Zamestnanec pracuje v pracovnom pomere na dobu neurčitú. Vek 33 rokov dovŕši dňa 31.12.2016. Má v roku 2016 nárok na dovolenku už vo výmere 25 dní? Áno, zamestnancovi už na rok 2016 patrí dovolenka vo výmere najmenej 25 dní. Skutočnosť, že vek dosiahne až posledný deň v roku 2016 nemá na uvedené vplyv.

Príklad: Zamestnanec (20 rokov) bol do 25.9.2016 nezamestnaný. Od 26.9.2016 uzatvoril pracovný pomer na dobu neurčitú. Aký je nárok na dovolenku v roku 2016 Vzhľadom na vek má nárok 20 dní dovolenky, ale keďže pracovný pomer netrval celý rok, a zároveň odpracoval 60 dní, vznikne mu nárok na pomernú časť dovolenky a to 5 dní [(20 dní : 12 mesiacv) x 3].

Zákon garantuje „najnižšiu“ možnú výmeru dovolenky, t.j. 20 dní, resp. 25 dní alebo u učiteľov 40 dní. Zamestnávateľ však môže priznať zamestnancom dovolenku aj vo vyššej výmere, a to buď v rámci kolektívneho vyjednávania alebo uviesť uvedené rozhodnutie priamo v pracovných zmluvách zamestnancov. V praxi sa táto dovolenka označuje ako „zvýhodnená“ dovolenka. Takže napríklad učitelia majú na rok 2016 nárok na 9 týždňov dovolenky (8 týždňov podľa Zákonníka práce a 1 týždeň v zmysle kolektívnej zmluvy).

Pochybenia zamestnávateľov a zamestnancov:
Zamestnávateľ je povinný:
– vyplatiť zamestnancom počas čerpania dovolenky náhradu mzdy, t.j. nejde o voľno bez hmotného zabezpečenia.
– určiť čerpanie dodatkovej dovolenky v roku, v ktorom zamestnancom na ňu vznikol nárok. Túto dovolenku nie je možné preniesť do nasledujúceho roka, a ani ju preplatiť.
– uviesť výmeru dovolenky v pracovnej zmluve.
– zamestnanci, ktorí pracujú v pracovnom pomere a spĺňajú podmienky na dovolenku, sa nemôžu tohto zákonného nároku vzdať.
– zamestnanci (dohodári), ktorí pracujú u zamestnávateľa na základe dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti, dohody o brigádnickej práci študetnov, nemajú nárok na dovolenku.
Autorka: Iveta Matlovičová, Mzdová akadémia Maximm, tur (Hospodárske noviny)
Foto: Shutterstock

"Všetky práva vyhradené. Publikovanie tohto článku je bez predchádzajúceho písomného súhlasu Hospodárskych novín porušením autorského zákona."

Mohlo by vás zaujímať:

Poslať priateľovi
Ahoj,
na stránke www.istp.sk som našiel/a informácie, ktoré by sa ti hodili: istp.sk/clanok/11532/Co-viete-o-svojich-pravach-na-dovolenku-Kde-robia-firmy-chyby-Rady-a-priklady
pracujem
pracujem Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...
ISTP

Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...

Pomocník

Máte otázky?
Vitajte v ISTP

Váš Internetový Sprievodca Trhom Práce

Na základe rozhodnutia o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade PSVR si, prosím, upravte registračné údaje.

Dobrovoľne nezamestnaný

Chcem pracovať

Potvrdenie

Vykonať požadovanú akciu?

Áno Nie